Humánna Hirošima

Blíži sa 80. výročie.
Akokoľvek absurdne to znie, tak Hirošima a Nagasaki boli doslova humanitárne akcie.
Na Ivodžime Japonci civilistom rozdali granáty na samovraždy. Nakecali im aké zverstvá s nimi Američania budú robiť. Nevedeli ako s tými granátmi, tak skákali celé rodiny z útesov alebo sa podrezávali.
Tých pár preživších nerozumelo, že dostali zrazu teplé jedlo a starostlivosť. Áno, od Američanov.
A na domovských ostrovoch sa trénovali školáci a dôchodcovia(tak ako v Nemecku Hitlerjugend a Volksturm) na boj s bambusovými tyčami! To by bol masaker.
Však už lietali kamikadze a ako fakticky kamikadze poslali do vopred prehratej bitky najväčšiu bitevnú loď čo kedy svet videl - Yamato. Posádke pred bitkou rozdali všetko ryžové víno čo mali na palube a vedome šli vystrieľať čo majú a hups ku dnu.
Odhad je, že invázia by stála 400-500.000 Američanov a minimálne 4 milióny Japoncov. No a napokon - KEBY ĽUDIA NEUVIDELI TÚ SPÚŠŤ...
Keby nevideli tie štvorce a obdĺžniky popola ohraničené cestami, tiene vyparených tiel keď bola tá bomba v princípe v plienkach a niekomu by preplo v čase keď sme sa presunuli z kiloton na megatony TNT, tak už by bolo neskoro. Pohľad na Hirošimu a Nagasaki bol ten chladič čo im vždy stiahol ruku zatómového kufríka.
Či sa uvedomil Kennedy s Chruščovom pri Kube, hoci jastrabi už chceli páliť(odporúčam film 13 dní), či jeden zo zástupcov veliteľa ponorky, či polkovnik Petrov(polohraný dokument "Muž, ktorý zachránil svet")... Vždy ich stopla spomienka na Hirošimu a Nagasaki.