Na úvod predstavím ako tieto národy poznám. Som deviaty rok v Británii a nielenže sme tu mali indického premiéra, ale mal som vo všetkých troch zamestnaniach kolegov aj klientov z oboch národov. Takže dobre poznám sikhské gurdwary, hinduistické chrámy aj shiita a sunni mešity. Ako bonus mi pomohlo, že „PUTRA“ znamená v ujguri(„pakistančina“), ale aj vo všetkých(oficiálne 36) indických jazykoch aj mnohých ďalších východných „SYN“.
Krátka história
Nebudem zachádzať do čias starovekého Mohedžodárra a Harappy, či čias Alexandra Veľkého. Z dávnej histórie pripomeniem len toľko, že píšeme indickými číslicami, hoci ich voláme areabské, lebo arabi ich do Európy priniesli. Mimochodom objavili aj termín „0“(nula), ktorý iné matematické sústavy nepoznali.
India bol pacifistický subkontinent, sem-tam nejaká šarvátka medzi miestnymi rádžami.Prevládajúce hinduistické náboženstvo, viacerými odrodami miestnych naruralistických náboženstiev a neskôr budhizmom. A takto to tam celkom pekne a dlhodobo fungovalo.
Potom prišla známa moslimská expanzia, keď sa nasledovníci Proroka Mohameda rozbehli po Európe, Afrike a samozrejme sa rozbehli aj smerom na Východ, ergo do Ázie. Vynechám západné smery a poriešim len čo sa týka Ázie. Šírenie ohňom a mečom(podobne ako sa šírilo kresťanstvo) im išlo často aj bez ich použitia až sa dostali do povodia rieky Indus. India totiž vznikla v povodí riek Indus, západ a dnešný Pakistan a Ganga, ergo východ, India, delta v Bangladéši(v minulosti známy ako "Východný Pakistan"). Hlavný prítok z Himalájí je rieka Brahmaputra).
Hinduistická nátura velila vzdať sa, podrobiť sa, ALE práve tu narazila kosa na kameň a obyvatelia Pandžábu(Punjabi) z ľavobrežného povodia Indusu sa postavili na odpor. Tým sa sformovali Sikhovia. Náboženstvo je s hindami prakticky identické. Pre našinca to vysvetlím tak, že každý(jednotlivec či rodina, ale individuálna voľba neznamená problém) má tak ako mali Rimania, Gréci alebo Egypťania svoje preferované božstvo, ale hlavné trio uznáva ako navyšších každý. Nepripomína vám to kresťanstvo s Trojicou a obľúbeným patrónom?
Sikhovia sa sformovali ako prakticky samostatný národ a moslimskú expanziu zarazili. Na prikázania o striktnom nenásilí sa skrátka vykašľali. Doteraz nosia muži za pásom krátky meč a to a tu v Británii a platí pravidlo, že ho nesmú vytiahnuť z pošvy. Ak sa tak stane, musia už preliať krv. To neznamená zabiť.
Teraz preskočím dlhý úsek dejín kým sa situácia nejako utriasla, storočia plynuli a povodie Indu nejako dokázalo vyživiť obe kultúry.
Britská kolonizácia
Prišla britská kolonizácia, ktorá „skonsolidovala“ systém rádžov a maharádžov až napokon na čele celého územia súčasného Pakistanu, Indie, Bangladéša a Srí Lanky stál britský miestokráľ a celé územie sa stalo „Kráľovskou Indiou“(pre Indiu sa používal termín "Perla na kráľovskej korune"). Briti nie celkom rozumeli miestnym vzťahom, pre nich to bol jeden národ. Viete, že nie som rasista, ale pre nich to bolo „hnedý ako hnedý“ alebo „turban ako turban“.
Zlom prišiel pri druhej svetovej vojne a súbežne hnutím za nezávislosť pod vedením Gándhího a Nehrúa. Po vojne padlo rozhodnutie nielen Indiu opustiť, ale rozdeliť krajinu. Skrátene: Moslimovia do Pakistanu a „zvyšok“ do Indie. Vynechám východnú časť, teda Bangladéš, Barmu(Mjanmarsko) atď., lebo pre nás je podstatná len India a Pakistan.
Hoci britský miestokráľ urobil maximum aby sa mohli stiahnuť čo najusporiadanešie, tak výsledkom bolo najväčšie sťahovanie národov v dejinách. Odhady hovoria o v priemere 140-170 miliónoch obyvateľov. Samozrejme sa to nezaobišlo bez násilností a neprávostí.
Sporným zostal práve nešťastný Kašmír, ktorý nielen oplýva krásnou prírodou, ale neboli tam riadne vytýčené hranice, ale hlavne stadiaľ prichádza veľká časť vody do rieky Indus a práve tá časť pripadla Indii.
Krajiny, ktoré zdieľajú spoločné povodie majú spravidla medzinárodné zmluvy na práva na vodu. Takto to má Egypt ohľadom Nílu so Sudánom a ďalšími krajinami, rovnako sa o to handrkovali v Amerike ohľadom vôd pri výstavbe Hooverovej priehrady. Žiadne miestne špecifikum.
Slušne povedané "otĺkačky", ktoré pokračovali aj po tom čo obe krajiny získali jadrové zbrane. Teraz je však situácia iná. Cielený útok na turistov a včerajší "súboj" 125 stíhačiek oboch krajín už nie je "miestny problém".
Tu sa roztočila ďaleko vyššia hra a ľahko sa môže vymknúť kontrole. O tej si povieme v druhej časti tohto článku.
