Nedostatok nájomného bývania I. - Plné gate

Dnes sa pozrieme na problém strachu samotných (potenciálnych)nájomníkov. Keď sme s nebohým partnerom zvažovali predaj bytu a presťahovanie sa do Brna, tak jeho základná podmienka bola: “Ale byt kúpiť, žiadny prenájom! Ja sa nenechám od niekoho vyhodiť!”
Najskôr som si vravel, že fajn, má 60-tku, staromódnosť v štýle “Ja si svoj kúsok poľa nedám!” ma teda neprekvapovala. Lenže táto staromódnosť a ľpenie na osobnom vlastníctve prežilo nielen “soc-prc”, ale aj 29 rokov demokracie a kapitalizmu a úspešne infikovalo nastupujúcu generáciu a šanca, že sa jej zbavia tzv. “mileniani” je dosť limitovaná.

Mobilita pracovnej sily
Je to vec, ktorá je jedným z pilierov úspešnej ekonomiky. Rodičia Alexandra Dubčeka sa zosobášili v USA, po založení Československa sa vrátili budovať mladý štát a keďže sympatizovali so socializmom/komunizmom, išli pomôcť i tam. Môžem P.Ruska neznášať ako chcem, ale keď sa snažil ľuďom vysvetliť, že “Mobilita pracovnej sily neznamená dochádzanie, ale presťahovanie sa”, tak mal pravdu. Ľudia furt nariekajú, že v ich regióne nie je práca. Áno, ísť do práce o dve-tri ulice ďalej je pohodlne, ale je to ekonomický nezmysel. Isté nie je pre deti najlepším riešením ak majú každého polroka meniť školu a kamarátov, ale darwinizmus funguje na prispôsobivosti okolnostiam a nie, že medveď bude čakať, že mu 500 metrov od brlohu urobia rúbanisko a vysadia malinčie a lesné jahody.

Sociálne návyky
Isté bude mať menšie problémy s novým bývaním človek, ktorý býval na internáte, sám si varil aspoň elementárne veci a nebol teda odkázaný na školskú kuchyňu a na to, čo mu rodičia každý týždeň nabalili. Aj ten, ktorý na kuchyňu nemal čas, ale musel sa naučiť hospodáriť s obmedzeným rozpočtom má nemalú “evolučnú výhodu”. Tu mi napadá výrok jedného kráľa Sparty: “Nech deti mojich nepriateľov žijú v blahobyte!” Kto sa vie o seba postarať z toho, čo na neho vypadne z chladničky alebo špajze je skratka nás človek. Čakateľ na starostlivosť iných má pedplatene miesto v sociálnom systéme.

Strach zo zlyhania
Tu sa jedna o asi najväčší problém. Údajný milenec milenky capa kalábrijskej mafie vyhral voľby sľubovaním istôt. Ak chcete niečo poriadne dosiahnuť, musíte riskovať. Benjamin Franklin si púšťal šarkana počas búrky a druhý koniec špagátu držal v ruke aby dokázal, že blesk má elektrickú podstatu. Štefan Banič sa po skákaní zo stodoly hodil z mrakodrapu na dôkaz, že jeho vynález – padák – funguje.
Keď sa vám na Slovensku niečo nepodarí, tak sa vám vysmejú. Ako ľudia, ktorých meno ste v živote nepočuli, tak aj vlastná rodina a ťa vám do smrti neprestane vyčítať, že prečo ste sa dali na podnikanie, prečo ste nezostali v normálnej práci a dokolečka-dokola vám budú opakovať, čo všetko ste mohli mať. Pár ľudí to nakopne na smer “Ja vám ukážem!”, ale mnoho ďalších hodí flintu do žita, len aby sa vyhli výsmechu. Keď vás bombarduje celé okolie, že prečo nie ste doma pri rodičoch a furt niečo vymýšľate, môže to mať dosť zásadný vplyv.

V týchto voľbách podporujem ako kandidáta do Európskeho parlamentu Dominika Hatiara c.13 na kandidátke koalície Progresívne Slovensko-SPOLU, čím otváram jednu z nosných tém jeho kampane, ktorou je riešenie nájomného bývania a mobilita pracovnej sily vrámci EÚ. Čo pomôže EÚ, pomôže aj SR.