Začnem socio-ekonomicky(gramatickí fundamentalisti odpustia, použil som pomlčku pre zrozumiteľnosť). Keď máte pole, kde je výnos 10 ton pšenice, tak ak niekto z tohto poľa, ktoré je pre celú dedinu vezme 4 tony, ostatným zostane 6 ton, ergo o 4 tony menej si budú medzi seba deliť. To je hra/rovnica s nulovým výsledkom, lebo 4+6=10.
Ak ste však schopný hospodár, tak vďaka výberu správneho osiva, hnojeniu a inovatívnych mechaniznov dosiahnete výnos 20 ton. Vaše náklady sa majú premietnuť do vášho osobného prospechu, resp. bonusu k vynaloženým nákladom. Kto tým bude tratiť? Nadbytočnú pšenicu predáte na trhu, čím obec vo vás získa potenciálneho investora s koncentrovanými prostriedkami na iné úlohy, prípadne ďalšie zveľaďovanie farmy, vy získate nezávislú pozíciu, takže budete môcť zastupovať svojich zamestnancov(keďže ste na sebe vzájomne závislí) voči autoritám. Máte viac, ale kto tratil? Najväčším bonusom je, že ľudia vo vás uvidia schopného človeka, ktorý sa vie o niečo postarať. Ak sú rozumní, budú k vám „vzhlížet“(pardon za čechizmus, ale je najvýstižnejší), aby sa stali takými ako Vy, budú k Vám chodiť po rady a Vy im ich ochotne dáte, lebo budete vedieť, že chudobný zákazník je vám nanič. „Ten umí to a ten zas tohle“ nie je len socanovská agitka. Pre mňa je to vyjadrením, že keď niekto dokáže niečo v poľnohospodárstve, tak vie byť organizátorom a môže sa od neho učiť budúci priemyselník, ako riadiť ľudské zdroje, ako predať svoje tovary na burze, ako jednať s úradmi etc..
Toto je ideálny stav. Pozrite sa na Slovensko! Po dvoch rokoch podnikania v Prahe som Bratislavu nespoznával. Ceny dvojnásobné, centrum takmer prázdne, mladých ľudí takmer nevidno a do očí mi udreli dva bilbordy vedľa seba: jeden bol od Radima Jančuru, hlásajúci VITAJTE V KRAJI KORUPCIE A KLIENTELIZMU! ZODPOVEDNÝ ŽUPAN FREŠO, druhý od Aliancie za rodinu: AKO MUŽA A ŽENU ICH STVORIL!
Slovensko sa stále hrá, že ak niekto niečo získa, niekto bude poškodený. A toto je omyl, ktorý Slovensko ťahá ku dnu! V starom Ríme sa patricjovia správali nechutne k plebejcom, tak sa plebs zdvihol a 2x(!) odišli z Ríma. A ukázalo sa, že taktika „KTO TO HLADOVANIE DLHŠIE VYDRŽÍ?“ zabrala. Obe strany pochopili, že sa vzájomne potrebujú a musia si vyhovieť. Zamestnávateľ musí dostať odmenu za svoje organizačné schopnosti(nájsť schopného šéfa pre podnik nie je ľahký oriešok, sám som niekoľkých povyhadzoval, kým sa našiel po dvoch rokoch ten pravý!) a to, že dáva všanc svoj vlastný kapitál. Ako by ste s ním naložili Vy?
Ak pôjde Slovensko touto cestou, teda že zamestnávateľ bude automaticky sviniar, že keď odchádzam z práce, narobím šéfovi čo najviac škody, „lebo ten musí mít peněz jak želez“, tak prvým príznakom bude hľadanie vinníka. V referende sa už našiel. Adolf H. ho našiel v Židoch.
Nenulovým výsledkom referenda by mylo byť prijatie registrovaných partnerstiev ako zákona, ktorý nikomu neublíži, ale mnohým pomôže.
