Vinníci musia byt naozaj v koncoch. Za obvyklých okolností sa šéf SIS so svojou gardou pretlačí cez novinárov s vetou “Bez komentára”, prípadne zdúchne zadným východom do garáže. Za vrchol ústretovosti sa pokladá rozvinutá veta “Obráťte sa na orgány činné v trestnom konaní.” Práca hovorcu SIS musí byť tiež vysnívanou trafikou, lebo pripájať do mailu s textom “SIS sa zásadne nevyjadruje k personálnym ani operatívnym záležitostiam.” systémom Copy+Paste oslovenie novinára fakt nedá veľa námahy.
Tentoraz pán riaditeľ predstúpil a jeho vystúpenie asi vysvetľuje, prečo to tak je. Povedal hneď niekoľko nezmyslov.
Porovnával, že Thanh bol unesený v Nemecku a príprava trvala asi aj niekoľko týždňov, že v Českej republike bol asi dva dni a u nás asi dve hodiny. Lenže v Nemecku ho nenaložili do vládneho špeciálu ani mu nevybavovali falošný pas! V ČR detto! O stretnutie s Kalim žiadali Vietnamci už z Prahy, takže tu nejde o 2 hodiny fyzického pobytu, ale o 2 dni!
Povedal, že naše vyšetrovacie orgány musia potvrdiť, že sa únos stal, tak ako sa stal. Nuž NAŠE vyšetrovacie orgány riešili únos Kováča mladšieho ako ho riešili. Rakúšania mali jasno okamžite a krajský sud to bez najmenšej pochybnosti potvrdil. V tomto prípade je odsúdený komplic únosu a nemecké orgány majú teda tiež jasno. Ešte šťastie, že máme prezidenta Kisku a nie Fica, ktorý by v záujme vlastnej kože amnestoval Kaliho, nech sa deje, čo sa deje a čakali by sme snáď ďalších 20 rokov na ich zrušenie, nech sa netrhá tradícia.
Tvrdí, že MV SR o tom vedelo až na jeseň, kým oni pár dní po skutku. Zo zákona ma SIS oznamovaciu povinnosť v prípade podozrenia zo závažného trestného činu.
Hovorí stále, že sa “vraj” stalo to a ono. Takže v Nemecku právoplatne odsúdili nevinného chudáčika, ktorý spolupracoval s políciou?
Na záver dodá, že SIS vie o celej záležitosti toľko, čo aj novinári a vzápätí to poprie, že teraz vedia viac. Tak na čo nám je SIS, keď novinár zisti viac ako tajná služba?
Z tohto už je len jediná cesta von
Väzobné stíhanie podozrivých osôb a obstavenie majetku. Keď je to možné u Kočnera, tak je to možné aj u osôb, ktoré sú dôvodne podozrivé, že vedome zapožičali vládny špeciál na únos cudzieho štátneho príslušníka zo Schengenu, preukázateľne klamali, že o ničom nevedeli a vyrobili Slovensku medzinárodnú hanbu. Poslednou vecou sú samozrejme predčasné voľby. Táto vláda sa sama pokrstila ako “hrádza proti extrémizmu”, kritici ju prekrstili na “hrádzu proti predčasným voľbám” a ja ju krstím ako “Hrádzu proti trestnému stíhaniu.”
Nebudeme milosrdní
Keď padal „socík“, tak časť ľudí chcela vidieť komančov na kandelábroch, alebo aspoň v base. Spoločensky sa dohodlo, že to nebude dobré riešenie, lebo fúra ľudí vstúpila do strany, len aby sa mohli uplatniť v profesii. Výsledkom bolo, že stranícki znalci pomerov si rozkradli z torty čerešničky, hrozienka, čokoládu, smotanu. Ostatným zostalo to, čo prihorelo na pekáči. Vtedy bolo ťažké rozlíšiť, kto je kto. Kto je v strane, lebo sa snaží prospieť obci alebo učiť technický smer na univerzite, a kto je fakt prospechár, ktorému ide len o neho samého. Teraz je to jasnejšie.
Ak ich necháme teraz zdrhnúť s nakradnutým majetkom, tak sa bude štát spamätávať z nedôvery občanov nie jednu, ale tri dekády, kým dôjdeme k aspoň rovnovážnemu stavu. A to by bolo to najhoršie dedičstvo, aké po sebe môžeme zanechať nastupujúcej generácii.
