Autor rozpráva príbeh mladého chalana z Bratislavy. Nič extra. Normálny chalan, zaľúbený do normálneho dievčaťa. V istom momente sa však niečo začne lámať a nepredstaviteľné sa stáva skutočnosťou. Ako vraví môj kamarát, píšuci poviedky: „Chodím do podnikov a medzi ľudí po námety. To najlepšie nevymyslíš, to musí život." Život Filipa, hlavnej postavy nášho románu, sa začína od istého momentu odvíjať úplne iným smerom. Dobrým? Zlým? Ťažko povedať, no každopádne zaujímavým. Keď autor hneď na úvod sľubuje, že príbeh končí tak, ako by nikto neočakával, rozhodne nepreháňa.
Príbeh mladého, zaľúbeného, čerstvého pracovníka dámskeho magazínu je síce z prvej polovice knihy dosť rozvláčny, no pozornejšiemu čitateľovi dobre vykresľuje jeho osobnosť. Aj „normálnemu" sa totiž môže život zmeniť v pre mnohých „nenormálny". Láska i statočnosť majú totiž niečo spoločné: nedajú sa deliť a občas prichádzajú v tých najnečakanejších chvíľach i podobách. Zbabelec sa postaví do čela ľudí, ktorí nevedia povedať svoj názor a hanblivec uloví kráľovnú plesu. Nie sú to epizódy z rozprávok, ale realita.
Kniha „Keď srdce bolí aj chlapi plačú" od Ľubomíra Pira bude pre mnohých ťažká na pochopenie najmä preto, že mnohí si ešte stále nezvykli na to, že keď sadnem na vlak, či lietadlo, môžem pokojne nastúpiť do práce na druhom konci Európy, čo som si predtým vybavil cez internet.
Druhým problémom bude pochopenie, že sa kniha otvorene venuje homosexualite. Sám som gej a s viacerými vecami v knihe nesúhlasím, prípadne ich pokladám za krajne nepravdepodobné, no zároveň viem, že život nám prináša na bežiacom páse situácie, ktoré by pán Anderssen nevymyslel.
Ak chcete spoznať život LGBT minority na prelome tisícročí na Slovensku, môžem vám odporučiť len dve veci: Stretnúť sa s ľuďmi, ktorí toto obdobie zažili, alebo si kúpiť e-knihu Ľuba Pira. Napriek všetkému smútku, obsiahnutému v knihe, celkom dobre je tu vystihnutá atmosféra doby. Táto doba nebola pre „nás" veselá, hoci už pomaly začínalo svitať. Nech je táto „komunitná depka" vykreslená akokoľvek, podstata je pravdivá. Tak len pekne čítajte a poplačte si...
