Sokrates: Niekedy sme sa rozprávali o priateľstve. Bolo to však dávno, nemyslíš si preto, že by bola táto téma súca na znovuotvorenie a znovuprebratie našich názorov, rovnako ako našich nových skúseností:
Seneca: V tomto máš zaiste pravdu. Veď sme sa mnohokrát presvedčili, že to, čo platí tu a teraz, neplatí teraz niekde inde, tu inokedy, a už vôbec nie inde a inokedy.
Sokrates: Myslím, že lepšie sa nám bude pravé priateľstvo hľadať, ak začneme hľadať tam, kde vieme, že nie je, no je tam aspoň jeho kúsok, odraz, totiž v skutočnom vzťahu, ktorý pokladáme za priateľský. Povedz mi, ktorý z ľudí, ktorých pokladáš za priateľov, by sa nám azda najlepšie hodil ako model?
Seneca: Iste bude vhodným môj priateľ Epikuros. Ani jeden z nás nie je druhému nadradený, ani jeden z nás sa nepokladá za viac, či menej cenného. V názoroch sa takmer zhodujeme, na hádku medzi nami si nespomínam. Závidieť si TU už nie je čo, no pevne verím, že ani keby sme sa stretli ešte TAM, problémom tohto rázu by sme sa vyhli veľkým oblúkom.
Sokrates: Opísal si všetky prednosti, ktoré by malo správne priateľstvo mať. Aspoň sa mi tak zdá. Vravíš, že názory sa vám takmer zhodujú, no k hádke nedošlo. Ak sa však zhodujete takmer, nejaký priestor k nezhodám, či dokonca k hádke predsa existuje.
Seneca: Isteže existuje, no praví priatelia sa predsa nesporia. Mýlim sa snáď, keď tvrdím, že v správnom priateľstve spor a svár nemajú miesto?
Sokrates: Nie som si istý. Táto otázka je širšou riekou, než sú potoky, ktoré sa dajú preklenúť pár vetami. Skúsme si teda pár viet pridať a postaviť cez tú rieku mostík.
Seneca: Budiš teda.
Sokrates : Aká je podľa teba úloha vzťahu životných partnerov, či už muža a ženy, muža s mužom, či dvoch žien?
Seneca: V prípade prvom je to nepochybne prirodzený spôsob zachovania ľudského rodu, tak ako to pri rastlinách i zvieratách badať v prírode.
Sokrates: Nie je však táto činnosť zbytočná, ak si neuvedomujeme potrebu znechať potomstvo?
Seneca: K tejto, na prvý pohľad zbytočnej, činnosti vedie túžba milovať a byť milovaný, rovnako ako uspokojenie našich starých túžob, ktoré k týmto vzťahom vedú dodnes nevedomé rastliny a zvieratá. Tieto dva dôvody, podľa mňa, spôsobujú aj ďalšie dve kombinácie partnerov rovnako, ako kombináciu prvú, teda bez plodenia potomstva, len pre potrebu lásky.
Sokrates: Súhlasím s tebou v tomto bode. Myslíš si, že v ideálnom manželstve, či partnerskom zväzku má svoje miesto hádka?
Seneca: Nie, je to predsa rušivý prvok, ktorý mnohé manželstvá a partnerstvá priviedol k zozvratu!
Sokrates: A čím je hádka?
Seneca: Spôsobom vyjadrenia. Väčšinou však nastupuje až ako posledný stupeň, keď kľudnejšie formy konverzácie zlyhajú.
Sokrates: A nemali by partneri komunikovať?
Seneca: Zaiste mali. Inak sa predsa problémy nevyriešia.
Sokrates: V tom s tebou súhlasím, no ako sa dá vyhnúť hádkam, aksú prirodzenou formou komunikácie?
Seneca: Asi nijako. Ako to však súvisí s priateľstvom?
Sokrates: Myslím si, že vzťah založený na láske je rovnocenný priateľstvu, i keď je nepochybne iný, keďže má iné príčiny, prečo sa v spoločnosti tvorí.
Seneca: Ak sa ma chceš opýtať na príčiny priateľstva, myslím, že ich je nekonečno. Môžu byť také i onaké...
Sokrates: A nepripustíme možnosť, že je to prirodzená ochrana spoločnosti, ktorá si vzájomnou dôverou, ktorá priateľstvo nevyhnutne sprevádza, utužuje vzťahy vzniknuté na základe normálneho neemocionálneho spolužitia?
Seneca: Viem, že neviem ako je to v skutočnosti, no viem, že toto je jedna z možností.
Sokrates: Na začiatku našej rozpravy som sa ťa pýtal, kto je tvojim priateľom. Vidíš, teraz poslúž. Ako vzniklo tvoje priateľstvo s Epikúrom.
Seneca: Požičal mi zopár zaujímavých kníh, o ktorých som vedel, že ich má len on.
Sokrates: Ak ich mal len on, boli zaiste cenné. Požičať niečo takej hodnoty neznámemu človeku vyžaduje niektoré ľudské vlastnosti, ktoré niektorí majú, iní však nie. Ktoré sú to?
Seneca: Je ich iste viac. Ochota pomôcť, dobrá vôľa šíriť poznanie, slušnosť...
Sokrates: A ktorú z nich pokladáš za najpodstatnejšiu?
Seneca: Ja súdim, že tak, ako každé priateľstvo, i toto bolo vystavané na základe dôvery.
Sokrates: Vzájomnej dôvery?
Seneca: Pravdaže vzájomnej.
Sokrates: A to sa u vás oboch zrodila dôvera k tomu druhému v rovnakom čase i miere?
Seneca: Nazdávam sa, že prvý musel dôverovať on mne, keďže som mu nedal nič za tie knihy do zálohy.
Sokrates: No keby si mu ich z nejakého dôvodu nevrátil, získal by si knihy, kým on by len tratil. Prečo si tak neučinil?
Seneca: Máme predsa svedomie.
Sokrates: O nič iné by si neprišiel?
Seneca: Azda by mi žiadne ďalšie knihy nepožičal.
Sokrates: A čo ak áno?
Seneca: Prečo by to robil? Veď by ich už nikdy nemusel uvidieť!
Sokrates: Zaiste ich má prečítané. Čo ak by chcel len šíriť poznanie?
Seneca: Len tak? Celkom nezištne?
Sokrates: Presne tak... Nesúhlasíš so mnou, keď mienim, že priateľstvo i láska znamenajú odovzdať sa celý a nič za to nechcieť späť?
Seneca: Mám pocit, že v ideálnom priateľstve by bol tento postup opätovaný.
Sokrates: Na základe čoho?
Seneca: Na základe ďalekozrakosti, keďže priatelia sa nesmú pozerať na to, čo získajú z jedného kontaktu, no z priateľstva, vzťahu ako celku. A tiež na základe daimonionu, ako ty nazývaš hlas, čo nám káže napraviť svoje skutky, keď nie sú správne.
Sokrates: A čo keď sa priateľ zachová krátkozrako, rýchlozištne, beš svedomia...?
Seneca: Zachovať stoický pokoj, hoci sa tým priateľovi veľmi ublíži...
Sokrates: Ublíži mu?
Seneca: Pravdaže, sklame ho predsa, väzme mu venovaný čas. Dá a nič nedostane.
Sokrates: Mňa odsúdili... No koho odsúdili sudcovia viac? Mňa a moje názory, metódy, rozym, či seba samých?
Seneca: Seba samých.
Sokrates: Vidíš. Nemyslíš si teda, že najviac dostane ten, čo dá a nič nechce, lebo nič nepotrebuje?
Seneca: Blížiš sa k nášmu stoicizmu. Súhlasím, že najmenej sa dá vziať tomu, čo najmenej potrebuje.
Sokrates: Čo je teda ideálne priateľstvo?
Seneca: Vzťah založený na dôvere, pravde, porozumení, tolerancii a úprimnosti, kde sú povolené všetky formy komunikácie, kde každý dáva, čo môže, a nepozerá na to, čo dáva ten druhý. Ak však druhý nedáva, čo môže, buď sa vzťahom napraví sám, alebo sa sám rozplynie vzťah a nie je možné ho nazývať priateľstvom. Súhlasíš so mnou?
Sokrates: Neviem, to nech posúdia ľudia...
