To,čo sa udialo v Trnave medzi kotlebami a ich odporcami nemienim eufemisticky nazývať incidentom. Incident bola dymovnica na mojej svadbe na Dúhovom pochode. Jeden blb, jedna dymovnica, aspoň je na čo spomínať. Tu hovoríme o organizovanej skupine maskovaných útočníkov, ktorí čertovsky dobre vedeli, že tam bude polícia nachystaná ako do boja, že šanca zašiť sa v dave bude na mizivej úrovni. Silne pochybujem, že tam prišiel jeden človek a oni spontánne prijali ponuku "vezmite si tieto rúšky, keby náhodou".
Je to rovnaký rozdiel ako pouličné a krčmové šarvátky versus holocaust, aj keby mali rovnaký počet obetí. V momente ako sa násilie preklopí zo živelného chaosu v organizovaný priemysel, problém nerastie aritmeticky, ale násobí sa geometrickým radom. V istej obdobe sa práve toto stalo v Trnave. Toto nebol následok kotlebovskych kotkodakani o parazitoch, ale organizovaná akcia. A to mimoriadne nebezpečná. Do volieb môže prerásť v niečo násobne desivejšie.
Aké sú ďalšie kroky?
Už niekoľko týždňov je jasné, že kotlebam sa nejedná o spor, že sa pár náckov potrebuje vymedziť voči "tým druhým". Tu ide o vyvolanie takého chaosu, že ľudia začnú volať po "vláde tvrdej ruky". To by bol koniec demokracie. Už M.R.Štefánik a mnohí pred ním hovorili, že slobodu si nezaslúži ten, kto o ňu denne nebojuje. Teraz je na nás, každom občanovi Slovenskej Republiky, aby sme tu slobodu uhájili. Oni totiž neuhnu. Budú pokračovať, kým niekto zo slušných ľudí nestratí nervy a neoplatí im rovnakou mincou. Bola by to však minca pre Chárona. Pre nás všetkých.
Nenechajte sa vyprovokovať, dokazujte na každom proteste, že nás nepriateľ je beštia, šíriaca nenávisť a násilie. Presnejšie - nechjte ich, nech to dokážu sami.
