V prvej časti som spomenul, že som na moje prekvapenie hneď v úvode narazil na slobodomurárov. Sám som bol prekvapený, aká je to otvorená spoločnosť. Každá budova(“Masonic Hall”) je jasne označená, žiadna zašiváreň. Veď veľmajstrom je tradične Vojvoda z Kentu(Duke of Kent), kráľovnin bratranec! Keď moji priatelia zistili, koľko som sa tomu venoval, a že mám úprimný záujem vedieť viac, poradili mi, že kým sa rozhodnem vstúpiť, tak by som mal navštíviť niektoré ich otvorené stretnutia a prečítal si nejaké ich periodiká.
Prišiel som do Anglicka síce 10.11.2016, ale už 16.12. som sedel medzi slobodnými murármi a ich rodinami na predvianočnej večeri, kde jeden z bratov robil v kostýme Santu a nikdy v živote som nevidel tak priateľských ľudí. Spievali sa ako vianočné koledy(napr. O dobrom kráľovi Václavovi), ale aj klasické murárske, ktoré sú síce obradné, ale strohosť a chýbajúci úsmev by ste tam hľadali márne. Tak som sa dozvedel, že človek, ktorý sedí oproti mne je partnerom staršieho dozorcu(druhý po majstrovi lóže), že manželka bývalého majstra po mojej ľavici študuje mandarínsku čínštinu, ale že ju zaujímajú slovanské jazyky a takto by sa dalo pokračovať.
Začali sme teda dohadovať moje prijatie(iniciáciu). Problém bol, že lóža môjho spolubývajúceho a najlepšieho priateľa je na opačnom konci mesta. Pod pojmom City of Birmingham si predstavte kruh s priemerom 30km. Ďalším faktorom bolo, že sme s kolegom a spolubývajúcim štartovali dva podniky a ešte aj spolu bývali. Ponorková choroba z permanentného spojenia by nám určite nepomohla. Mark prišiel s elegantným riešením: Moju prihlášku sme dali bývalému majstrovi inej lóže, s ktorým sme už boli dlhší čas priatelia(Marky už roky a ja od môjho príchodu do UK). Slovo dalo slovo a nebolo mu treba dlho vysvetľovať, že s mojím členstvom netreba váhať. Kým sa stanoví termín iniciácie, je potrebné samozrejme vyplniť prihlášku a odovzdať ju niektorému z členov lóže, ktorý ju formálne prednesie na zasadnutí. Druhým prípravným krokom je tzv. “home visit”, keď vás buď doma, alebo aj kdekoľvek inde navštívi vás proposer(doporučujúci brat, ktorému ste odovzdali prihlášku) a jeden nezávislý brat, ktorého by ste nemali poznať, ale nie je to nevyhnutná podmienka. Nuž v mojom prípade sa okrem Markyho(spolubývajúci), Davida(bývalý majster a môj proposer) zhromaždili ďalší nie jeden, ale traja. George/Grzegorz bol ako Poliak zvedavý, aký ďalší Slovan to prichádza a ďalší dvaja bratia boli zvedaví, o kom sa to hovorí, že si pritiahol s celou murárskou knižnicou a doučuje majstra :-)
Nadišiel 15.február 2018. Do Alcester Masonic Hall sme dorazili pred 5tou popoludní, bratia sa už ustrojovali do bielo-belasých zdobených zástier tovaryšov a majstrov, hodnostári si vešali na krk štóly s odznakmi ich funkcii a všetci si pravdaže navliekali rovnaké neodmysliteľné biele bavlnené rukavičky. Okrem ich významu pri treťom stupni(ten popíšem až sa naň dostanem sám) majú symbolizovať rovnosť medzi bratmi. V rovnakých rukavičkách nevidíte, či vám ruku podáva kráľ, alebo mozoľnatý sedliak. Po zvítaní sa každého s každým sa bratia zoradili a vošli do miestnosti lóže(označuje sa Chrám/Temple). Ja som dostal pokyn počkať vo vestibule. Jediná “chybička se vloudila”, a síce, že ma tam nechali samého, čo by sa stávať nemalo. Vnútri zatiaľ prebiehalo zasadnutie, vrátane hlasovania o mojom prijatí.
Po zhruba hodine ma prišiel vyzdvihnúť vonkajší strážca(Outer Guard). Nemal so mnou veľa práce, keďže priebeh príprav i obradu som mal už roky riadne naštudovaný. Odovzdať všetky kovové predmety a vojsť “prostý zraku, ani nahý, ani oblečený, ani obutý, ani bosý”. Niektoré tradičnejšie lóže vás vyzlečú do spodkov a musíte si obliecť ľanovú súpravu, ale v prípade našej sa postupovalo jednoduchšie. Miesto jednej topánky som dostal baleťácku piškótu(cvičku), ľavú nohavicu mi vyhrnul nad koleno, rozopol a na strane stiahol košeľu, aby som mal odhalenú ľavú stranu hrudníka. Následne som dostal cez oči čiernu masku(akú si dávate v autobuse, či lietadle na spanie) a okolo krku hrubú ľanovú oprátku. Nič som nevidel, stál som v tme. Ozvali sa tri hlasné zaklopania.
-Kto je tam? - ozval sa hlas vnútorného strážcu.
-Je tu pán Ondrej Putra, úbohý cestujúci temným údolím, ktorého pozvala a schválila zhromaždená lóža a ktorý teraz z vlastnej vôle vyjadruje vôľu stať sa súčasťou tajomstiev a výsad slobodomurárstva.
Ktosi ma pochytil za lakeť a viedol má neznámym smerom. Naraz zastal.
-Cítiš niečo?
-Áno, cítim. - odpovedal som podľa možnosti jasným hlasom. Na odhalenej hrudi som cítil čosi ako ihlu u doktora pred vpichom, akurát na netradičnom mieste. Vďaka môjmu štúdiu som vedel, že je to obradná dýka vnútorného strážcu.
-Vstup do tejto lóže v mene Veľkého Architekta Univerza! - povedal vzdialený hlas.
Bol som vedený vpred chlapíkom, ktorý ma držal za lakeť a určoval rýchlosť chôdze aj miesto, kde sme znovu zastavili. Brat s dýkou postupoval s nami a jej chladný hrot som stále cítil na hrudi.
-Nemôžeš sa štát slobodomurárom, ak nie si slobodný a dospelý. Preto sa ťa pýtam: Si slobodný a dospelý podľa zákonov tejto krajiny?
-Áno, som!
-Bratia, zoraďte sa!(“Bretheren, to the order!”) ozvalo sa Chrámom a mojej hrude sa prestal dotýkať hrot dýky.
Stále nevidomý som bol vedený vpred, zvrtnutý doprava, znovu rovno až sme zastali. Pravú ruku mi nasmerovali na niečie plece. Znovu padla otázka “Kto to tu prichádza?” a rovnaká odpoveď. Bol som vyzvaný, aby som pokľakol na ľavé obnažené koleno.
Pravú ruku mi nasmerovali na akúsi knihu(neskôr som zistil, že ide o veľmi starý výtlačok Starého Zákona, v niektorých lóžach si môžete zvoliť posvätnú knihu sami) a ľavou som si mal pridržiavať istý kovový predmet, ktorého dva hroty sa opierali o moju hruď. Nasledoval rýchly kolotoč otázok a odpovedí, ktoré mi šeptal do ucha chlapík, ktorý stále držal môj ľavý lakeť.
Nasledovala hrozba trestom, keby som vedome prezradil tajomstvá slobodomurárstva: „Dôsledkom takéhoto konania nebude nič menšie ako to, že mi bude podrezané hrdlo, vyrezaný jazyk a moje nehodné telo pochovajú na pláži, kde sa dvakrát denne strieda príliv s odlivom“.
Táto prísaha a akceptácia trestu je rýdzo symbolická a použitie spomenutého trestu je samozrejme zakázané. Rituál má za účel upriamovať pozornosť kandidáta na jeho závažnosť.
Na záver som bol požiadaný “potvrdiť môj slávnostný sľub odtlačkom pier na výtlačok Posvätného zákona.” Tak som učinil.
Nasledovala kľúčová otázka.
- Dlho si putoval a blúdil v tme. Po čom prahne tvoj duch predovšetkým?
- Po Svetle! - odvetil som.
- Nech sa pocestnému udelí dobrodenie svetla!
Z očí mi sňali masku a mohol som sa po asi 20 minútach postaviť z komplikovanej polohy, do ktorej sa ľudia dostávajú možno tak pri cvičení jógy, ale asi nie na takýto čas. Následne mi bolo zverené heslo a stisk ruky, ktoré som sa zaviazal neprezradiť, ale stačí pár kliknutí na googli a nájdete si oboje aj bezo mňa.
Postupoval som podľa pokynov môjho sprievodcu k mladšiemu dozorcovi a napokon k staršiemu dozorcovi, ktorým som bol znovu predstavený a preukázal im, že si pamätám heslo i stisk ruky. Starší dozorca mi opásal bielu zásteru z bielej jahňacej kože a zablahoželal k “prijatiu za člena našej starodávnej a ctenej spoločnosti”.
Od tejto chvíle som bol oslovovaný ako brat Ondrej. Znovu sme sa po smere hodinových ručičiek vrátili k Majstrovi lóže, ktorý mi následne ukázal symbolické nástroje prijatého učeníka:
1. 24-palcové pravítko, ktoré učí, že 24 hodín dňa máme rozdeliť na 8 hodín práce, 8 hodín na pomoc blížnym a bratom a 8 hodín si máme nechať na odpočinok. Hodilo by sa myslím ako workoholikom, tak leňochodom, ktorí nikdy na nič “nemajú čas” :-)
2. Kladivko, ktoré má poodrážať všetky výčnelky, aby sme získali správnu formu. Uchopil som túto myšlienku tak, že sa treba zaoberať podstatou a nie postrannými zbytočnosťami. Jedná sa nielen o neeskalovanie konfliktov s ostatnými, ale najmä aby sme sami na sebe odstránili výčnelky, ktoré nám bránia zapadnúť do stavby, ktorej máme byť stavebnými kameňmi – teda do spoločnosti.
3. Dláto, ktoré má vyhladiť našu prácu, aby skúsenejší remeselník, ktorému prácu odovzdávame mohol začínať “s čistým materiálom”. To dosahujeme vzdelaním a aplikáciou našich najlepších vedomostí.
Lóžu následne ctihodný majster uzavrel a po odložení záster sme sa presunuli do hodovnej siene. Tam som bol usadený za vrchstolom vedľa Majstra lóže a s úsmevom mi bolo povedané, nech si to užijem, lebo aspoň 10 rokov si na tej strane stola neposedím, keďže je vyhradená Majstrovi lóže, prijatému učedníkovi v deň iniciácie, bývalým majstrom lóže a hodnostárom provincie.
Výborné jedlo prekladané spevom a prípitkami. Na záver “Giving a Toast”, teda príhovor na počesť novoprijatého brata. Bol som červený jak rak, keďže po opakovanej vete “And as Martin told me...” mi bolo jasné, že koncept bratovi Dávidovi napísal môj manžel, ktorý dva dní pred mojou iniciáciou letel späť na Slovensko. Každopádne to bolo veľmi milé.
Ďalší deň mi od Davida prišla SMS, že či ma včerajšok zmenil. Ani som si to neuvedomil, ale áno. Pocit spolupatričnosti je jeden z najkrajších a najužitočnejších na svete. Už nepracujete len pre seba a prístup “bližšia košeľa ako kabát” je ten tam. Teraz viete, že ak potrebnému dáte košeľu i kabát, tak brat, ktorý má každé dvojmo vám oboje vďačne podaruje, lebo vie, že vy by ste pre neho urobili to isté. Pri každej večeri robíme charitatívnu zbierku do “vdovinho mešca”. Takto kumulované prostriedky sú v akomsi centrálnom rezervoári a používajú sa tam, kde ich treba. Keď bolo veľké zemetrasenie v juhovýchodnej Ázii, tak UGLE(United Grand Lodge of England) tam vďaka tomu dostala pomoc rýchlejšie ako OSN. O našej charite sa síce na maximálne obrátky informujeme v mesačníkoch Freemasonry a The Square, ale inak to do médií moc nepúšťame. Nie sme ako niekto, kto používa charitu na svoje PR(1,488 nie je jediný exemplár).
Vtedy som ešte pracoval ako Traffic warden(na Slovensku sú tieto kompetencie pod mestskou/obecnou políciou). Takmer neubehol deň, keď som na patrole nestretol niektorého z bratov, keďže asi polovica bratov z našej lóže býva v okrsku, ktorý som mal na starosti.
Držte mi teda palce, nech 14.1.2019 zvládnem postup na druhý stupeň(tovariš). Je to síce len pár strán otázok a odpovedí(musíte hovoriť spamäti), ale podobne ako väčšina našich rituálov prebieha v angličtine 18.storočia, takže sa občas zasekne aj rodený Angličan.
P.S.: Ak chcete neskreslené informácie o slobodomurárstve, tak si pozrite naše oficiálne stránky, spýtajte mňa alebo si prečítajte napríklad Roberta Lomasa, či iného autora, ktorého nájdete na zozname odporúčanej literatúry (http://www.vlcr.cz/literatura/).
Všetko dobré a svetlo poznania s vami ;-)
Titulná foto: Ja a brat Mark po mojej iniciácii 15.2.2018
