Nebudem písať len o Rezešovcoch, ale o im podobných všeobecne. Tento klan si beriem len ako ilustračný príklad, vzhľadom na jeho neslávnu známosť a aktuálnosť posledného „produktu" jeho významnej príslušníčky.
Rekapitulácia: Kamarát istého únoscovraha, spoluautora udalostí, ktoré vošli do slangu ako „samoúnos", či „samovybuchnutie" sa nabalil na divokej privatizácii v 90.rokoch. Sám sa pochválil, že má majetok asi 25 miliárd korún. Bodaj by nie, keď mal bohaté kontakty so všetkými vtedajšími mafiami, vrátane tej vládnej a jeho synček, čoby šéf tzv. kindermanažmentu urobil z najväčšieho zamestnávateľa na východnom Slovensku rešeto, cez ktoré tiekli peniaze do tých správnych vrecák? Teda aby sme mladému Julovi nekrivdili - len doklepal to, čo jeho podarený tatíček začal.
Keď sa konečne podarilo túto famíliu odstaviť od firmy, kde už pomaly nebolo čo ukradnúť, nikdy sa reálne neotvorila otázka, že by mohli nakradnuté vrátiť a táto palaláš-família sa ešte okázalo predvádzala na plesoch a recepciách. Spoločenská zodpovednosť na bode Kelvinovej nuly.
Keď pána veľkozlodeja dostihlo roztrhnuté srdce, málokto zaplakal. A oprávnene. Ak niekto verí, že môže tisícky rodín dostať takmer na dlažbu a potom sa tváriť, že aký je úspešný veľkopodnikateľ, nemôže čakať nič iné, ako že si pri správe o jeho smrti ľudia otvoria šampus. Do tohto kontextu treba zasadiť aj to, že keď vo VSŽ začínal ozdravný proces, tak nového šéfa exportu-importu tejto firmy sa pokúsili uniesť a po rokoch vyšlo najavo, že hlavného reštrukturalizátora - Gabriela Eichlera plánovali rovno zavraždiť, od čoho mafiu odradilo len jeho americké občianstvo.
Poctivo zarobené peniaze vás nespravia šťastnými, ale spravidla vám odpadá jedna veľká ťažoba na svedomí. Nepoctivo zarobené, či rovno ukradnuté bohatstvo vás však jedného dňa dostihne, a ak nie vás, tak tých, ktorých ste použili ako figový list pred sebou samým, aby ste sa ospravedlnili. Najčastejšie je to vaša rodina a blízki priatelia, ktorým ste chceli svojím svinstvom pomôcť, teda aspoň taká bola vaša zámienka. Nie každý veríme na transcendento, alebo ak chcete, karmu. Mnohí povedia, že oni tie peniaze neukradli, alebo že na tej bankovke nie je napísané, odkiaľ pochádza. To je fatálny omyl. Ak zdedím niečo, čo nepatrilo poručiteľovi, alebo to získal nepoctivo, je mojou psou povinnosťou to vrátiť právoplatnému majiteľovi, alebo to aspoň použiť pre blaho ľudí, nie seba samého. Tomuto sa naši lumpi, ani ich pohrobkovia ešte nenaučili a aj sa im to vracia.
Posledná osoba, ktorej sa to vrátilo, je dcéra spomínaného veľkolumpa, ktorá sa mala celý život ako v bavlnke. V úvode som ju označil za vrahyňu, lebo ňou je. Ak si niekto sadne za volant s 1,5 promile alkoholu v krvi, má pri sebe fľašu vodky a „buchne si" s terénnym vozidlom 200km/hod., tak je to ako odpáliť raketu zem-zem bez zacielenia, ale v obývanom území (na pozemných komunikáciách majú blbý zvyk sa vyskytovať aj iné osoby ako som ja sám). Dotyčná to zozadu napálila so svojím polotankom do Fiatky, kde traja ľudia uhoreli zaživa, štvrtá obeť podľahla onedlho zraneniam v nemocnici. Za štvornásobnú vraždu by každý normálny človek dostal poctivé doživotie.
Nemôžem sa ubrániť dojmu, že na tento klan lumpov dopadá kliatba za to, čoho všetkého sa dopustili. Môžu snáď slobodne vyjsť z domu a prejsť sa po ulici v meste bez toho, aby ich ľudia neopľuli? A týto kliatba mala by byť mementom všetkým oligarchom, ministrom a inej zberbe, ktorá si myslela, že nepoctivým okrádaním vlastných spoluobčanov, založeným na korupcii, nevedomosti, manipulovaní médií môžu urobiť samých seba a svojich najbližších šťastnými.
