Kto ide do cudzej krajiny bez znalosti jazyka, nejde tam na cestu, ale do školy. U mňa je to v Nemecku kombináciou oboch. Jazyku ako-tak rozumiem, ale zložiť súvislejšiu vetu je stále nad moje sily. Našťastie je angličtina niečo, ako "obecná reč" v Tolkienovom Pánovi prsteňov a veľmi zriedkavo(až zanedbateľne) sa stretnem s "V Nemecku po nemecky!!!" Je to pritom asi 12x početnejší národ než naše HejSlovensko.
1. Čo som sa naučil v Prahe
Že Somálčan, ktorý tam študuje za dentistu(zubára) je veľmi sympatický mladý muž, že si skrz vieru objedná colu a nie pivo. Keď som sa ho spýtal, či je moslim, tak so strachom v očiach pritakal. Trvalo mi hodnú chvíľu, kým pochopil, že sa ho to nepýtam ako možného teroristu, ale z čistého záujmu. Pokecali sme o tom, že archanjel Gabriel(v arabštine vyslovuj "Džebrahil") je aj u nich zvestovateľom, ruženec sa modlia ako každý katolík, a že doma sa nedá fungovať, lebo roky buduješ firmu a nejaký imbecil ti ju naraz rozmláti na cimpr-campr...len preto, že je na skok od nenávideného veľvyslanectva/nadnárodnej korporácie/kresťanského kostola. Chalanisko je gej a tí tam nemajú na ružiach ustlané. Inak automaticky som na neho hovoril anglicky a po chvíli ma stopol "Prosím, mluv česky. Když nebudem rozumět, zeptám se!"
2. Čo som sa naučil v Kolíne nad Rýnom
Tak tú stanicu, kde imigranti spôsobili ten bordel sme museli hľadať...v čase samotného útoku som tam nebol. Praktizujúcich moslimov je tam možno 20% populácie. Vo vyše miliónovom meste! Táto banda neprišla s touto migračnou vlnou a je známa už asi 10 rokov. Ich čin bol vyložene kriminálny a doslova zneužili reálnych utečencov ako "pláštik". Dovtedy to bola sem-tam nejaká ruvačka v podniku a drobné krádeže. Na karnevale sa to neopakovalo, a to nielen zásluhou polície, ale aj opovrhnutím zo strany ich "súkmeňovcov". Áno, v istých veciach sú uzavretou komunitou, ale má to aj svoje výhody. Keď ich ich vlastní odmietnu obslúžiť v reštaurácii, je to pre nich jasný signál, že ak sa nezačnú chovať slušne, nebude pre nich problém ich udať polícii, prípadne to vyriešiť po svojom..v takom prípade budú totiž meno-kaziči ľutovať, že sa nedostali do rúk polície...
3. Taben-Trabach
Zapadlá, no turisticky atraktívna dedinka neďaleko Luxemburských hraníc. Žili sme tu v zaujímavej zostave. Dvaja Nemci, dvaja Pakistanci, Rumun, Poliak a ja Slovák. V podnájme v podkroví ešte Poľka s Moldavským manželom. Jeden z Pakistancov chodil s jedným Nemcom. Prchli po atentáte na Benazir Butho. Chalanisko mu venčil psov, každý deň mu priniesol na domáci oltár 3 ruže pre Pannu Máriu. On mu zas počas práve prebiehajúceho Ramadánu servíroval večeru neskôr, teda po západe slnka. Ruženec sa modlili spoločne, lebo ten majú náboženstvá identický. S druhým Pakistancom, Hassanom sme vychádzali super. Úprimne prajem chalanovi, ktorý sa s ním dá dokopy, takého muža na celý život.
SLOVÁKOM I BRATOM ČECHOM
V každom národe sa nájdu blbci, každé náboženstvo, či ideológia sa dá prekrútiť. "My pravoverní", keď sme dobyli Jeruzalem, vyrúbali sme to tam po novorodencov, že Herodes musel blednúť závisťou. Sulejman nechal dobytý Jeruzalem vymyť ružovou vodou a povolil nielen odchod kresťanov, ale aj ich púte na sväté miesta.
Utkvela mi v pamäti myšlienka jedného z tých Nemcov: "Vy, že nechcete prijímať utečencov? Tak znovu postavme Berlínsky múr i celú Železnú oponu a my vás nebudeme chcieť!" Chcete si to skúsiť? Ja nie...
Je v nich presne toľko Nemakačenkov, lemplov, sedlákov a zlodejov ako medzi nami. Ak s ich prijatím a asimiláciou budeme takí mamľasi ako s Rómami(inak jeden bulharský je môj spolubývajúci), beda nám! Vyhrajú tí, ktorí majú srdce i rozum, nie analfabeti, ktorí sa naučili počítať do štyroch rokov(volieb)...
