Boli sme požičať sánky za kone, (ale to bude iný príbeh :)) a na hliníkoch (briežik pri našej ulici, kde sme každý rok besnili, keď Boh vypočul modlitbičku: Aby bol briežik, na briežku sniežik, na sniežku sane, daj nám to, Pane.), stála maminka s asi dvojročným bábom.
Zakutrané v kombinézke
strkalo rúčku do vrecka a na zem a do vrecka a na zem.
- Čo to robíš?
- Beriem si sniežik.
- Ale to nesmieš, to bude studená vodička.
- A-a-ale ja ho cem domov, mami!
:)
Nech žijú detičky!:)
"Duša sa v prítomnosti detí uzdravuje", povedal Dostojevskij, tuším. rada sa nechám uzdravovať. Zoznam autorových rubrík: gebuzinky mojej absurdity, o deťoch, Súkromné, Nezaradené
