Aké sú ostýchavé jeho prvé lúče a ako zlatí vlasy napoludnie, keď vystúpi úplne nad všetko. Aké sú hrejivé jeho dotyky a ako večer umelecky zapadá.
A potom.
Aký je krásny Mesiac. Ako majestátne osvetľuje oblohu v splne a ako mocne dorastá, aj ako hanblivo cúva, ako sa hrá s nami céčka. A ako sa hrá schovávačku, keď je nov. Aký je tajomný a ako stráži páry na vychádzke.
A mihotavé hviezdy! Ako korenia nočnú tmu. Ako sa trblietajú a strácajú. Ako padajú a plnia sny. A aké sú trvácne priateľstvá súhvezdí. Vzťahy sa nemenia. Aj Polárka ma láka jasom a ľaká strateným cieľom.
Ale Zem! Tá je pre človeka.
Môže sa dívať na Slnko a nespáliť si oči, môže počítať hviezdy a nikdy s tým neskončiť. Môže po nej chodiť bez skafandra. Nahý alebo v nohaviciach. Ako chce. A môže si spievať a trhať kvety. Sadiť tulipány. Túliť deti. Dediť pozemky. Aj gény.
Môže chovať psa. A štekať po susedovi. Susediť so stromom. A oberať plody svojej práce. Pracovať na láske. A láskať svoju prácu. Hádzať žabky. A jesť žabie stehienka. A mať celulitídu. :) Jesť pomaranče. A počítať čas. A časovať slovesá. Aj používať kolesá. A plávať. Skákať rybičky. A plávať proti prúdu.
Môže spoznávať. Cesty aj ľudí. A môže blúdiť. Aj trúbiť. Aj smútiť. Plakať aj sa smiať, aj žehnať a aj kliať.
A sedieť v lavici. Byť ľavicovoorientovaný. Aj byť pravák. Písať básne.
Hrať futbal a fúkať bublinky. A púšťať draky. Aj celkovo rátať s vetrom. Chodiť na záchod. A vyrábať toaletný papier. Aj čítať noviny. Aj vytvárať klebety. Aj dávať mená. Psom, stromom, malinovkám.
A jednoducho. Len-tak si žiť. Na Zemi. A lietať! :)
