Myšlienky o listoch, čo zmenili farbu,
opadali zo zakorenených vzťahov,
vzťahy sa menia..
Len-tak kráčam, lietajú bublinky snov,
pošliapavam zažlknuté listy nezakorenených lások
a čakám novú jar,
ale nech nechodí skoro, lebo semafory jesene majú vplyv na korene,
odľahčujú, vyživujú,
spŕšky hnoja pomáhajú,
aj keď sa to dnes zdá, že nemá význam šľapať po svojich vlastných snoch,
ktoré živili sme radi,
na jar príde nové čosi
a bude sa to zelenať, hoci neviem, čo to bude,
kto to bude, zazelená sa, dá zelenú,
ísť ďalej vo svetle, po ceste, kde budú ďalšie jesene,
zas odľahčíme korene,
viem, zostane niečo nezmenené,..
Držal si ma v ruke ako hlávku púpavy,
čo po svojej žltej sezóne
stane sa ľahko čiastočková,
padáčiková a ľahká ako pierko, zraniteľná,
fúkol si,
z celej sily,
lietali kúsky mojej hlávky, môjho srdca, môjho ja
a každé inde (ne)/(za)korení,
a snáď sa s niekým spriatelí(m).
...vanie, kade chce...
..je ako vietor, nevidíš Ho, iba ho cítiš,..
..dôležité nie je, či si sa Ho dotkol Ty, ale že On sa dotkol Teba..
A čo som tým chcela povedať?
To je otázka.
