Jedného čínskeho vedca pozvali na univerzitu do Berlína. Na letisku ho čakal jeho nemecký kolega.Keď sa zvítali, pobrali sa na autobusovú stanicu. Stál tam autobus pripravený na odchod. Nemecký profesor chytil Číňana za ruku: "Poďme rýchlo!"
Rozbehli sa k autobusu. NAskočili v poslednej chvíli. Dvere sa zatvorili a autobus sa rozbehol. Nemec si vydýchol a pozrel sa na hodinky.
"Vďaka Bohu," vydýchol ešte raz, "získali sme desať minút."
Číňan sa naňho zvedavo pozrel, usmial sa a povedal:
"A čo spravíme s tými desiatimi minútami??"
Polovicu života hľadáme, čo by sme mali robiť s časom, ktorý sme sa snažili ušetriť..
hmm.. nič iné v poslednej dobe nerobím,
len sa sťažujem,
ako málo mám času,
ako nestíham prečítať tri knihy za týždeň,
ako si to tí profesori predstavujú, že nám toho naváľajú tak veľa,
ako nemám čas si oddýchnuť,
vyčistiť hlavu, pomodliť sa, byť s priateľmi,
ako nemám čas behnúť dedkovi
alebo skočiť na cintorín za babkou,
ako nemám ani minútu na prechádzky,
ako nestíham napísať mail, blog,..
ako sa nikdy nenaučím hrať na klavíri, lebo si isto nenájdem čas...
Hm..dnes mi odpadla prednáška?
Získala som hodinu a pol...
Čo som s tým časom spravila?
Obávam sa, že nič užitočné :(
