Jednoducho.
Kopec roboty!
Ja, mama, tato.
Takzvaná "štyriKášesťeR" mašina.
Alebo 4K6R.
Alebo štyri Kýble a šesť Rúk.
"Aha, aha." ozval sa detinsky hlas vážnevyzerajúceho pánka.
Zahriakol sa. To sa predsa nepatrí. V jeho veku.
"Ja som len...," zahanbil sa.
"No podobá sa na tuleňa!.... Ten zemiak."
Hodil ho ľahostajne medzi ostatné. Ten "tuleňozemiak".
Tak sme to dopreberali.
Posledné dva kýble už tradične nesiem do šachty ja.
Nikomu to nehovorte, ale má toho tuleňa vyloženého na doske.
:)
Hovorí sa, že chlap je večné decko.
A nech to tak je.
A nech to nikto neskrýva.
Ženy sú také isté.
Mamina má na plote vo dvore srdiečko.
Poškodené.
Zinfarktované?
Zemiakové!
Kým budeme žasnúť, bude život za niečo stáť.
A je jedno nad čím, len často!:)
Som po tatovi aj po mame, však vďaka Bohu, že áno? :)
Žasnúť? Nedbám!
