Písmo:
A-
|
A+
Lístie ševelí, lístie šuští,
šumí, keď sa vietor spustí.
Rozozvučí farebné korunky
v peňaženke jesene.
A poddá sa tej bolestnej
premene.
Farebné od umierania
opeknejú.
Pýcha predchádza pád,
obdivuj ma poslednýkrát.
Potom padnem na kolená.
A objíme ma náruč preplnená
lístím, vodou, telami,
veď viem...
Poslednou náručou je aj tak zem.
Pre všetko,
čo malo poklad plytko iba v nej.
