"Ty vieš, že mnohí ľudia sú malí, úbohí, že sú opustení, slabí a zraniteľní.
Ty vieš, že mnohé slzy nemá kto utrieť,
vieš, že neexistuje väčší smútok ako ten,
ktorý napľňa nepochopené ľudské srdce.
Vieš, že pre niektorých sa stal život neznesiteľnou bolesťou.
Urob, čo môžeš, Ty všemocný, aby som ľudí pochopila a pomohla im,
vstúpila do ich utrpenia, do ich samoty!
Zišla z hory sebestačnosti do údolia chorých a opustených.
Bola dobrá.
Snažila sa pochopiť nevýslovnú nostalgiu po šťastí,
ktorú niekedy ľudia vyjadrujú obavami a nezmyselnými túžbami.
A našla tak aj svoje vlastné šťastie.
Aby v mojej samote a slabosti rozkvitli okamihy, ktoré ma prenesú za hranice každodenného života.
Amen"