Je maličká,
menšia ako najmenšie zo všetkých semienok,
menšia ako dvojmilimetrové horčirné zrnko,
keď rozkážem višni pod oknom,
aby sa posunula, pretože cez ňu nevidím,
len provokatívne zatrasie listami,
keď poprosím Zobor, aby sa posunul bližšie k nášmu malému mestečku,
aby som bola aj cez týždeň s mojimi drahými,
pevne stojí tam, kde je..
Je tak maličká,
že ňou ťažko osolím svet,
niekedy jej malý plamienok skrývam pod posteľ,
pretože sa za ňu hanbím,
obávam sa, že moje svedectvo je tak slabé, že nepriťahuje iných k viere,
ale dáva predsudkom iných o Bohu vyklíčiť,
áno, až taká slabá je.
Namiesto toho, aby rozdávala lásku Lásky,
často sa stáva nenávidená.
Dokonca ma ani dostatočne nepodoprie,
aby som konala tak ako vyžaduje Ježiš v reči na vrchu (Mt 5.-7.kapitola),
ani nerobí zo mňa statočnú ženu z dnešného prvého čítania.
A asi ju často zakopávam, ako ten talent z dnešného evanjelia.
Ale je darom darovaným zdarma
a je moja.
A hoci je moja viera slabá,
skrýva sa za ňou najväčší a najmilosrdnejší Spasiteľ.
a preto si ju budem aj naďalej chrániť ako oko v hlave.
(pán kaplán díky za dnešnú kázeň, bola to šupa :))
