Nádherná krajina. Rozprávkové lesy. V lete romantika, v zime tiež. Sniežik. Kovový Jánošík, ktorý to všetko stráži. Zopár drevených domcov, vyrezávaný Betlehem, prívetiví ľudia.
Tak sme šli, popri rieke sme sa brali s igelitkami v ruke a tešili sa na "sáčkovačku". Čakali sme ostatných a kochali sa spevom vodných vlniek narážajúcich o zamrznuté brehy.
Prišla aj pani s vedrom v ruke. Dobré predsudky. Ide na čistú vodičku, možno pre dobytok, možno iné. Juch, ešte žijú prírodou.
Vytiahla z vedra vrece s odpadkami, vysypala na zasnežené konáre a podpálila. Ani sa neobzrela, či ju ktosi vidí. Ani nepočkala, kým dohorí.
Pani ekologička zo stánku pri ceste. Tak ako každý deň. Zničila fľašky, papiere. Aj s kúskom ozónu.
Díky, teta, už som si myslela, že to nie je všade také zlé.
