Nastúpila do trolejbusu, keď jej ktosi udrel do ramena,
spŕšku nadávok sa snažila neregistrovať,
no aj tak si našli cestu pod kožu, pod rebrá, hlboko,
ešte tam cítiť cigaretový dym,
dusí..
Vystúpila,
on za ňou,
dva kroky vpravo, on tiež,
tri vľavo, nezaháľal,
tlkot tých nekonečných nadávok,
bolesť pod rebrami.
"Aj keby som Ti mal vziať život, s.ka!"
Vytiahol z vrecka šrobovák,
krížový, čo stal sa krížom,
doľahol,
no ešte žijú anjeli,
čo odprevadia.
Poďakovala očami a utekala,
posledné sekundy,
utekala.
Podaroval inej šrobovák ku Dňu žien?
Snáď mala anjela z Neba.
Šrobovák nie je tulipán, páni..






