Stáli sme na Starom moste v našom hlavnom meste
a oči nechávali na krásnom ohňostroji nad Dunajom,
padanie svetiel, farebný dážď, spŕška bleskov,
prelínanie, úžasné ako lampičky v detských očiach,
výbuchy radosti by som zakreslila presne tak,
ak by som vedela kresliť,
(ak sa Vám tento opis zdá príliš nadšený,
odpustite, ale doma to až také krásne nemáme,
hoci tiež to stojí za pohľad)
len som si nadávala, že som si doma zabudla môj kaleidoskop
(konečne som dostala na Vianoce)
to by bola ešte len šupa:).
Pred nami stál krásny postarší manželský pár,
držali sa za ruky a šli v ústrety novému roku,
dalších 365 špatno-krásnych dní, keď budeme ťažiť, čo to dá.
Za nami to také farebné nebolo,
asi šesť chlapcov (nevyzerali síce až tak mlado-tipujem asi 18-22rokov, ale sprosto určite),
veď kto sa dokáže v dospelosti zabávať pľuvaním na chrbty ľudí pre nimi?
ÚBOHÉ,
nevedia, ako si od radosti dokázať svoju vtipnosť a rebéliu, ble!
No, ale počuť ich slovnú zásobu skladajúcu sa z jedného zahraničného slovíčka (Ojróóó)
a šiestich nadávok, používaných v každom slovnom spojení, to bolo teda fakt megaaa
prekvapujúce!!!!, vedeli to povedať v rôznych pádoch. (wauuu, to sú korby, megaa, klobúk dole, waw)
Znelo to asi takto:
"Ojro, k...., do p..., Ojróóóóó, flus, flus, muhehehehéééé, k....!"
Ale nekrivdím im všetkým, jeden z nich, so svojou inteligenciou zrejme asi vodca bandy,
mal slovnú zásobu o dosť rozvinutejšiu a zhodnotil:
"Ty k...., ten si vytáhol až z paty, k...., dobré, muheheheeee!"
Jasné, niečo na odventilovanie treba, ale aby si nevypustili dušu z toľkej ventilácie :)
