Nie je to zaujímavé, ako vieme odsúdiť infantilnosť? Vlastne, ani nie infantilnosť, len ne/obyčajnú hravosť a radosť.
Dnes som si kúpila nový bublifuk! Mám rada bublinky! :) Pripomínajú mi kúsok detstva, pomáhajú zliepať narúšený vzťah s ním. Ale to nie je dôležité. Jednoducho, mám nový bublifuk a dnes som trošku "bublifúkala".
Mali ste vidieť tých otrávených ľudí. Niektorí sa len znechutene zatvárili, niektorí podotkli, že som infantilné decko a že by som si mala uvedomiť svoj vek, niektorí dokonca spustili paľbu vulgarizmov. A to by som chcela podotknúť, že nikomu som to nefúkla do tváre, ani som tými bublinkami neútočila na frizúry načuchraných dám. Len-tak som si fúkala pre potešenie, žiadne bočné úmysly, a už vôbec nie zlé. Chcela som len vyčariť pár úsmevov na ľudských tvárach, alebo aspoň jemne rozjasniť ich pohľady, nevyšlo to.. (až na tých pár svetlých výnimiek, VĎAKA!!!:) ).
Tie kyslé "ksichty" ma však neodradili a budem to robiť ďalej,.. Možno pre nič iné, ako pre moju vnútornú potrebu revoltovať ľudské prístupy k veciam postavené na hlavu, pre upresnenie: na hlavu, v ktorej nesídli obyčajný "sedliacky" rozum.
Veď prečo sa vieme pozastaviť nad tým, že devätnásťročné dievča "bublifukuje" a nie nad tým, že desaťročné deti fajčia? Prečo vieme odsúdiť farebné bublinky a nie čierny dym? Prečo?!
