Každý z nás, keď sa povie srdce, si predstaví niečo iné. Iné si predstaví pod „pojmom“ srdce zaľúbený človek a iné lekár...iné matka, ktorá sa trápi nad svojim synom či dcérou... iné človek, ktorému operovali srdce.
Čo všetko sa skrýva v našom srdci? Je toho veľa čo ukrývame pred svetom...sú to radosti, s ktorými sa iste radi podelíme s ostatnými. Ale naše srdcia ukrývajú aj bolesti, trápenia, kríže, žiale... Tu si určite vieme zodpovedať najlepšie každý sám.
Raz mi jeden kamarát na otázku...ako sa má?...odpovedal: „Pozri sa na mňa očami srdca a budeš vedieť“ Zaujímavá odpoveď, nemyslíte? Doteraz znie vo mne.
To, čo je podstatné....to čo je krásne...je očiam neviditeľné...to podstatné vidíme iba srdcom...je v knihe Malý princ...
Aké je to super, že máme srdce, ktorým môžeme milovať. Aké krásne, že môžeme byť srdcom iných milovaní...
Aj keď padneme, sklameme....srdce druhého môže byť také veľké, že nám odpustí a opäť nás príjme...
Chráňme si svoje srdcia a nevpúšťajme do nich hocičo, ale iba krásu...krásu ľudským očiam neviditeľnú...a potom budeme môcť tú krásu, ktorá bude v nás šíriť aj okolo seba.
Je jeden pekný výrok...Ak máš vo svojom srdci nebo, potom to pozná aj Tvoje okolie.
Preto budujme a chráňme si nebo v našich srdciach, aby sme ho mohli rozdávať.
Bolo na svete jedno srdce, ktoré sa dalo z lásky k nám prebodnúť...
A teraz ak chcete sa trocha zamyslite, čo všetko napadne Vás, keď sa povie SRDCE?
