Smrť...
...prišla tak nečakane...sestra, ktorú celý život vlastne čaká každý z nás...každý žijeme „pre smrť“
Naozaj však pre smrť??? Čo je po smrti? Čo je v hodine smrti? Nik nám to zatiaľ neprišiel povedať, ako to bolo, ako sa mu odchádzalo na druhý breh, aký bol Boh, z tváre do tváre...?? Iba hádame, očakávame a kladieme si možno otázky...aké to bude po smrti...ako to bude v hodine smrti??
Dennodenne sme ňou obklopení. Dennodenne zomierajú ľudia okolo nás... naši známi, blízki, ale aj tí neznámi...jednoducho ľudia, ktorí žili na tejto zemi...na tejto pozemskej púti ako každý jeden z nás. Čo ma priviedlo k zamysleniu práve na túto tému? Práve to, že v poslednom čase, odchádza akosi priveľa ľudí z môjho okolia do večnosti. Každý žijeme svoj život ako najlepšie vieme a prídu chvíle, ktoré by sme najradšej vrátili a vymazali z nášho života, ale to už nie je možné, jednoducho to už nejde. Musíme ich už iba prijať a kráčať ďalej....žiť ďalej náš život tak ako najlepšie vieme, stáť si za svojimi rozhodnutiami a niesť si za ne zodpovednosť. Žiť v ústrety smrti... v ústrety večnosti, kde nás čaká milujúce objatie nášho Boha.
Starí ľudia hovorili, že sa máme modliť za šťastnú hodinku smrti...čo to znamená, začínam možno chápať až teraz...možno. Hej, musíme prosiť o milosť šťastnej smrti, lebo aj umieranie, odchod z tohto sveta, môže veľmi bolieť. Prosiť, aby sme prešli z tmy do svetla, do svetla večnosti...pripravení vidieť Boha ...nášho Boha z tváre do tváre. Aké bude toto naše stretnutie? Bože, keby išlo o to, či som Ťa hodná, nikdy by som neuspela, ale vďaka Tvojej úžasnej láske a milosrdenstvu, sa môžem už teraz pripravovať a tešiť na stretnutie s Tebou a žiť pre nebo.