Každý nový deň je darom. Darom lásky a dôvery nášho Pána. Boh nám dôveruje a čaká....čaká, ako využijeme jeho dar. Dal nám slobodnú vôľu, s ktorou sa môžeme rozhodnúť pre Neho, alebo proti Nemu.
Prebúdzam sa do nového rána. Akými myšlienkami začínam tento nový deň? Frflaním...prečo zasa vstávať? Aký to má význam? Kto vymyslel ranné vstávanie? Hej dá sa aj takto.
Alebo vstávam a uvedomujem si, že vstávam vlastne do „nového daru.“ Tento dar môžem využiť, alebo zneužiť. Dnes môžem urobiť veľa dobra, ale tiež môžem napáchať i veľa zla. Pre ktorú alternatívu sa rozhodnem? Dnešný deň je neopakovateľným darom. Boh mi ho dáva, lebo mi dôveruje. Uvedomím si to hneď pri rannom prebudení, alebo sa naladím na zlú vlnu hneď od rána a budem šíriť okolo seba smog, ktorý bude otravovať život ľuďom v mojom okolí? Uvedomujem si, že ak dôverujem Bohu, On môže aj to, čo sa javí ako zlé, obrátiť na dobré?
Padáme a vstávame. Dennodenne na našej ceste. Ľahké je padnúť, ale dôležité je vstať. Niekedy nás Boh nechá padnúť až na dno, aby nás chytil vo svojom náručí.
...a tam na dne stál Ježiš.... Stojí na dne, aby nás vo svojom náručí vyniesol hore a my sme mohli opäť kráčať novým dňom, svojím životom.
A tak sa snažím prijať každý nový deň ako dar...dar od milovaného....veď predsa ten, ktorý miluje nedáva zlé dary svojmu milovanému....
Dovolím dnešnému dňu, aby sa stal tým najkrajším v mojom živote? Veď je darom nebeského otca.
