Počas celej tej debaty o adopcii a výchove detí pármi rovnakého pohlavia som sa sám boril a trápil s argumentmi názorovej protistrany, ktoré vyzerali ako zabetónované, dokonca na určitom vnútornom stupni vyzerali ako - rozumné. Nevyvrátiteľné. Áno, ako a kde získajú deti vychovávané dvoma mamičkami potrebný vzor? Kde uvidia, takpovediac zvnútra, lásku muža a ženy? Kde sa naučia, ako vyzerá domácnosť ľudí dvoch odlišných pohlaví? Akokoľvek paradoxne to môže znieť, práve tradičná rodina je riešením.
Samozrejme, nemám na mysli rodinu s mužom – živiteľom a ženou – matkou, rodinu s pevne danými pravidlami a rolami, ktoré sa neprekračujú. Rodinu, ktorá viac pripomínala väzenie ambícii ženy a priestor pre uspokojovanie mocenských chúťok muža. Taká rodina, bez ohľadu na pohlavie osôb, ktoré ju tvoria, bude plodiť prevažne machisticky zameraných mužov, bez štipky schopnosti porozumieť žene a snahy dotknúť sa jej krehkej duše. Tiež bude plodiť ženy - matky, utiahnuté a zakríknuté stvorenia, ktorých najvyššou ambíciou bude, aby ich muž dobre zarábal a priveľa nepil. Alebo, aby ich aspoň nebil tak, aby to poznali susedia. Práve takéto rodiny sú dôvodom požiadaviek jednoduchého a čo najrýchlejšieho rozvádzania sa.
Tradičná rodina - rozvetvená, košatá, plná strýkov a tiet, babiek, prababiek, bratrancov a sesterníc. Plná príkladov, nasledovania hodných i tých odstrašujúcich. Prvá, základná a skoro nezničiteľná sociálna sieť, ktorá má schopnosť uchrániť človeka pred tvrdým pádom. Rodina postavená na láske a dobrých vzťahoch. Rodina schopná vybudovať si väzby s rodinou zaťa či nevesty a spoločne spojiť sily pri výchove ratolestí, ktoré k naplnenému životu predsa patria. Málokto by odišiel z takejto rodiny dobrovoľne. Práve v takejto rodine majú deti vzor.
Kto z nás, gejov, lesieb, môže povedať, že je organickou súčasťou takejto rodiny ? Kto z nás cíti oporu svojej babky či tety? Kto z nás sa môže zobrať so strýkom či tetou na pivo a zanadávať si na ženy, či mužov - každý na tých svojich? Kto z nás môže dúfať, že až raz nájde svoju vyvolenú či vyvoleného, bude s nimi vítaný na rodinných oslavách, výročiach či pohreboch?
A kto z vás, babky, tety, otcovia, ste schopní a ochotní prijať svoje ratolesti také, aké sú? Aby nemuseli žiť dvojitý život, život v lži a strachu z odhalenia?
Pokiaľ tradičná rodina zlyháva vo svojich základných funkciách, v poskytovaní nepodmienenej lásky a opory svojim členom, dovtedy na to musíme poukazovať. A nesmieme prestať túžiť a usilovať o to, aby sme i my mohli do spoločnosti uvádzať tieto tradičné rodiny, postavené na hodnotách, ktoré sú spoločné pre všetky rodiny, bez rozdielu pohlavia partnerov.
Róbert F.
Pár slov o mne:
Rád rozmýšľam o svete, rád ho pozorujem a občas ma to inšpiruje k písaniu. Rád spoznávam nových ľudí, vášnivo diskutujem. Študujem právo, ale moje záujmy sú pomerne široké a občas i hlboké. Snívam o zdravej a hrdej komunite nehetero ľudí, o tolerancii a empatii v slovenskej spoločnosti. Asi preto radšej žijem v Česku, odkiaľ môžem sledovať veci s odstupom. Som hedonista, občas fajnšmeker, milovník kníh a opier.
