Samotný film bol... neviem nájsť to správne slovo. Možno povedať, že bol fascinujúci. Postava, ktorú Queen hrala, mi nazačiatku prišla veľmi utiahnutá a ustráchaná, čo mi skoro až nesedelo k herečke. Ako sa ale film postupne odvíjal, odvíjala sa i postava. Niekto by povedal, že sa menila, niekto možno, že len našla samu seba a potrebnú silu pre splnenie svojich snov. Aby som vám to však priblížil: Film bol o tom, že jednej predavačke z Louisiany nájdu v hlave nádor, pričom lekári jej dávajú len 2-3 týždne života. Samozrejme, je z toho zhrozená a netuší, čo má robiť. Má knihu, ktorá má zaujímavý nadpis: "Možnosti". Je v nej všetko, čo v živote chcela, čo chcela ochutnať, kam chcela ísť, koho chcela stretnúť... i fotky toho, s kým chcela zostať až do konca života, aj keď sa v reáli bála ho čo i len niekam pozvať. A práve pri prezeraní tejto knihy jej docvakne, čo má urobiť: Vybieli si účty, predá, čo má a ide na vzrušujúcu dovolenku do Karlových Varov, kde ľuďom ukáže, ako sa skutočne žije každý deň naplno. Záver vám nepoviem, ale film veľmi odporúčam, je skvelý.
Čo som ale chcel: Máte aj vy takú knihu? Knihu "možnosti"? Knihu, kde si píšete, čo všetko by ste chceli v živote urobiť, kde by ste chceli ísť, čo by ste chceli dokázať? Jej stránky nemusia byť z papiera, to nič neberie na reálnosti takejto knihy. Tak ako, máte ju? Skúste v nej zalistovať a rozmýšľať nad jednotlivými stranami: Ktorú stranu chcete kedy uskutočniť? Budete mať vôbec možnosť ju uskutočniť? Mnoho ľudí sa na smrteľnej posteli obráti a listuje v knihe vlastného života. Hľadá v nej stránky, ktoré sa zhodujú s knihou možností, hľadá to, čo skutočne vyplnil/a. A nie je zasa tak málo ľudí, ktorí na smrteľnej posteli musia s ľútosťou skonštatovať, že takých identických stránok je veľmi málo: ešte som nebol/a tam, neurobil/a som to, neochutnal/a som to, nepovedal/a som tomu/tej to a to... Je fajn odkladať veci na druhý deň, je to jednoduché, ale otázka je: Žijeme svoj deň naplno? Keď večer pôjdete do postele, venujte pár myšlienok odpovedi na otázky: Žil/a som tento deň naplno? Bol tento deň taký, aký som chcel/a? Skutočne som urobil/a všetko to, čo som chcel/a?
Polnočnú omšu som nakoniec nestihol. Neľutujem to, stálo mi to za to, ten film mi znovu ukázal dôležitú pravdu: Čas, ktorý sme na tomto svete, nie je zasa ktovie ako veľký. A my máme 2 možnosti, ako prežiť každý deň:
Možnosť prvá - čakajúc na nasledujúci deň, na nasledujúci týždeň, na nasledujúci mesiac...
Možnosť druhá - žijúc súčasný deň, súčasný týždeň, súčasný mesiac...
Príjemné sviatky a šťastný nový rok želá
Slniečko
Posledné Vianoce
Je prvý sviatok vianočný, niečo po polnoci. Rozmýšľal som, že pôjdem na polnočnú svätú omšu, ale predtým som si chcel pozrieť jeden film. Mňa osobne na ňom najviac lákala Queen Latifah - aj napriek mojej orientácii v nej vidím niečo zvodné, niečo nádherné. Jej šarm, charakter, z ktorého priam srší prostorekosť a odviazanosť, úprimnosť, ale i akýsi druh bezbrehej lásky k ľudstvu... No a samozrejme, nevidel som jediný film s ňou, ktorý by nebol vtipný. :) Film mal názov Posledné Vianoce, upútavky naň vyzerali dobre, tak som sa tešil a vyčkával osudný okamih začiatku filmu.