Vegetariáni všetkých krajín spojte sa!

Zhruba pred troma mesiacmi sa v mojej mailovej schránke objavila pozvánka na ďalšiu z mnohých IGLYO konferencií. Pre tých, čo nevedia, čo IGLYO je, dovoľte, aby som vám ho predstavil. IGLYO je medzinárodné združenie mladých lesieb, gejov, bisexuálov/iek a transrodovo identifikovaných ľudí. Zaoberajú sa rôznymi podpornými projektami a konferenciami. Ich posledná konferencia bola na tému „Vytváranie a implementácia efektívnych stratégií v boji proti homofóbii“. Viete si predstaviť moje nadšenie a očakávania, s akými som pozvánku vyplnil a odoslal. Samozrejme ako združenie bojujúce proti diskriminácii bola ich pozvánka naozaj na úrovni. Najviac ma zaujala kolónka týkajúca sa dietetických požiadaviek. Nie som síce stopercentný vegetarián, ale rád sa vegetariánsky stravujem, a preto som okamžite túto kolónku vyplnil a označil som sa za vegetariána. Ubehlo pár týždňov, ja som vybavil všetky potrebné záležitosti a s napätím som očakával začiatok konferencie. Prišiel deň D a ja som dorazil do Turína, kde ma čakala večera. Na moje veľké prekvapenie som na večeru dostal varenú mrkvu a kúsok cukiny. Začudovane som to zjedol no stále nestrácal nádej, že predsa len aj zajtra je deň a určite sa polepšia, čo sa týka nutričných hodnôt. Prišiel druhý deň a aj tretí a jedálny lístok sa nemenil. Cukina zostávala, akurát sa príloha (pôvodne mrkva) menila raz na papriku a neskôr na paradajky. Tretí deň večer som stratil trpezlivosť a ozval som sa, že nutrične to jedlo nie je vyhovujúce, a preto by som ich chcel poprosiť, či by sa s tým nedalo niečo urobiť. Zvýšiť variabilitu a najlepšie tam zakomponovať strukoviny a orechy. Moju prosbu nikto z organizačného týmu nepochopil a na moje prekvapenie sa dívali na mňa, že prečo vymýšľam, nevážim si ich robotu a ešte k tomu im aj pridávam ďalšie problémy. Nikto z nich nechcel pochopiť, že sa nejedná o moje maniere ani žiadne nadštandardné služby, ale iba o naplnenie mojich základných potrieb a nárokov na nutričné hodnoty a správnu životosprávu. Najhoršie na tom celom bolo, že ma ani nikto nechcel vypočuť či pochopiť, alebo zaujímať sa o moje potreby. Do konca týždňa som sa zlepšenia nedočkal, iba ak považujete šošovicovú polievku v posledný deň za zlepšenie. 

Ak sa vám podarilo „prehrýzť“ sa celým článkom až sem, tak sa možno pýtate, že čo tým básnik chcel povedať... Hm, dobrá otázka, ale nebojte sa, vysvetlím. Najviac na celej vzniknutej situácii ma zarazil fakt, že organizácia bojujúca proti diskriminácii sama diskriminuje. Ja viem, ja viem, organizáciu tvoria ľudia a mýliť sa je ľudské. Nehneval som sa preto na nich, no pomohlo mi to pochopiť jednu zaujímavú vec. Samozrejme, ako ináč, dal som si to do súvisu s homofóbiou. Je veľmi jednoduché zabudnúť, keď sme súčasťou majoritnej časti populácie (tí čo jedli mäso), že nie vždy to, čo robí väčšina, musí vyhovovať všetkým. Preto by som touto cestou chcel apelovať na vás všetkých: Vždy keď sa dostanete do rozporu alebo konfliktu s niekým, kto robí veci ináč ako vy, prosím nesúďte ho/ju, pretože neexistuje iba jedna správna cesta. Život je krásny svojou rozmanitosťou a pestrosťou. Úprimne sa zaujímajte o jeho/jej potreby, alebo dôvody jeho/jej konania. Možno zistíte, že sa môžete jeden/a od druhého/ej niečo naučiť. Druhá vec je, že prosím nesnažte sa vyhovieť mu/jej len naoko a dať mu/jej na večeru len „cukinu“. Verím, že sa nad mojím článkom aspoň zamyslíte a odnesiete si z toho trošku chuti a záujmu o inakosť ľudí.

Pekný deň,

Ondro