XXY – film o domnelej nutnosti voľby

Alex má 15 rokov. Žije s rodičmi v malom rybárskom mestečku v Urugaji. Má už to spomenuté akvárium s klaunami. A včera rozbila nos svojmu najlepšiemu priateľovi Vandovi. Prečo? Pretože ďalej prezradil tajomstvo, ktoré mu zverila... a zrada medzi priateľmi bolí. Aj toto pocitové vákuum priateľstva ju ženie k tomu, aby sa svojou priamosťou a nekonformným spôsobom pokúsila zviesť Alvara, syna priateľov svojich rodičov, ktorí sú v Uruguaji na návšteve. Nasledovné sexuálne dobrodružstvo je pre Alvara prekvapením, keď sa odrazu ocitá v roli pasívneho partnera... a toto otvára ďalšie otázky ohľadom jeho vlastnej sexuality.

XXY je podľa mňa delikatesou medzi filmovými pokusmi o spracovanie tématiky intersexuálnej osoby a jej rodovej identity. Pre tých, ktorým je slovo intersex novým termínom: Intersex je pomenovanie pre osoby narodené s nejasným rozlíšením pohlavných orgánov, takže sa nedá určiť, či ide o biologického muža alebo ženu, popr. ide o oboje naraz, takže sa možno dá hovoriť o hermafroditizme, hoci tento termín z 19. storočia je už v súčasnosti nie celkom vhodným. Trend sa skôr uberá k označeniu tejto alternatívy ako variácie pohlavného vývoja.

Vo väčšine prípadov intersexuálne narodených detí sa ešte v mladom veku vykonávajú chirurgické zákroky, ktoré upravujú vzhľad ich pohlavných orgánov a tým pádom prispôsobujú vzhľad dieťaťa k jednému z dvoch bežných pólov biologického pohlavia. Tento zákrok je mnohokrát nepotrebný, sociálne vykonštruovaný a čisto kozmetický. Nikto sa nepýta dieťaťa, či sa cíti byť ženou alebo mužom, či sa vôbec cíti byť jedným z týchto pólov. V niektorých prípadoch sa ale rodičia rozhodnú proti zákroku a nechajú dieťa vyrastať v jednom zo sociálnych konštruktov. V prípade Alex, ako dievča. Alex teda berie hormóny, ktoré zabraňujú, aby jej rástli fúzy a brada, aby sa jej nezmenil hlas, aby sociálne zodpovedala jednému z konceptov ohľadom rodu, ktorý v našej spoločnosti máme... Až doteraz. Teraz sa Alex pýta: „Prečo sa musím rozhodnúť (či budem muž alebo žena)?“

Zaujímavé vo filme sú postoje jednotlivých postáv k otázke rodovej identity Alex/a. Zatiaľ, čo Sulli, jej mama, sa snaží uľahčiť svojej „dcére“ život a premýšľa o chirurgickom zákroku, ktorý by jej „dcére“ umožnil život bez sociálnych útrap, Kraken, jej otec, vníma svoje dieťa ako dokonalé v stave, v ktorom je. Jeho sociálny obraz Alex sa počas filmu mení a v určitom momente už verejne nehovorí o svojej dcére, ale synovi. Sexuálna identita Alex/a zostáva rovnako zahmlená ako jej/jeho rodová identita. Na druhej strane nevyjasnená Alvarova sexuálna identita kontrastuje s jeho biologickou identitou muža a zároveň ale koliduje so sociálnym ponímaním mužskej heterosexistickej pozície prostredníctvom postavy Alvarovho otca. A práve v tejto hmle identít sa rodí krehká mládežnícka „letná“ láska medzi Alex/om a Alvarom...

Nechcem prezrádzať veľa. Radšej si choďte tento film – ak sa teda dostane niekde do vašej blízkosti – pozrieť na vlastné oči.

Alexander Schneider