Predtým ako vošiel do platnosti Zákon o ochrane nefajčiarov, som nezaznamenala väčšiu spoločenskú diskusiu. Nikto sa nepýtal ani fajčiarov ani nefajčiarov. Potreba zákona vyplynula z istého európskeho a svetového vývoja, z dôležitosti chrániť zdravie jednej časti spoločnosti a ponechať slobodnú voľbu tej časti obyvateľstva, ktorá je fajčiarska, bez toho, aby sa hocikto mohol cítiť diskriminovaný, alebo vylúčený z určitého spoločenského priestoru. A v konečnom dôsledku je irelevantné, či sa fajčiaci Slovák alebo Slovenka úprimne zamyslí nad následkami, ktoré môže pasívnym fajčením spôsobiť nefajčiarskej populácii. Vo všednej realite dňa je moja fajčiarska zodpovednosť voči nefajčiarom a moja ochota nevystaviť ich dymu mojej cigarety rovnocenná s rozčuľovaním sa môjho kamaráta, ktorý si už nemôže zapáliť v obchodnom dome, ale dva metre od neho. Aj pre mňa, aj pre neho a pre celú slovenskú spoločnosť je tu totiž ZÁKON - zákon, ktorý garantuje - aj bez spoločenskej diskusie, aj bez výskumov verejnej mienky.
Základným argumentom proti legislatívnemu zrovnoprávneniu lesieb a gejov s majoritou je na Slovensku staré známe: „Nie je na TO teraz vhodná spoločenská klíma“, alebo: „Naša spoločnosť ešte nie je pripravená na dôsledky“. Ľudia, ktorí rozhodujú o našich životoch, nás neustále vyzývajú k akejsi spoločenskej diskusii a k pozitívnej zmene verejnej mienky. Lesbické aktivistky a gejskí aktivisti diskutujú so spoločnosťou už viac ako 15 rokov. Verejná mienka podľa najnovšieho výskumu (IVO 2008) ukazuje, že nadpolovičná väčšina slovenskej spoločnosti by uvítala inštitút registrovaného partnerstva pre osoby rovnakého pohlavia. Ešte koľko nám tej diskusie treba? Potrebujeme presvedčiť 98 percent slovenskej spoločnosti o tom, aby sme s ich láskavým dovolením mohli legislatívne upraviť naše už dávno funkčné zväzky?
Slováci a Slovenky podľa výskumov nie sú pripravení a pripravené na gejské a lesbické rodičovstvo. Konštatovanie, ktoré je viac než absurdné. Znamená to teda, že ak raz bude heterosexuálna spoločnosť pripravená na NAŠE rodičovstvo, bude každý zosobášený gejský a lesbický pár dostávať od jednej heterosexuálnej rodiny finančný príspevok na ich dieťa alebo grátis baby sitting, povedzme, každý utorok večer? Samozrejme, že nie. Pretože je úplne jedno, či je slovenská spoločnosť na naše rodičovstvo pripravená a čo si o ňom myslí, ono sa to totiž deje: Lesby a gejovia deti plodia, rodia, vychovávajú, vodia do školy, financujú a zahŕňajú rovnakou rodičovskou láskou. Jediný rozdiel medzi heterosexuálnou rodinou a rodinou zloženou z dvoch osôb rovnakého pohlavia je ich zrovnoprávnenie pred zákonom. V zmysle emočného či finančného zabezpečenia, no hlavne v očiach detí vyrastajúcich v našich rodinách, sú si heterosexuálne i homosexuálne rodiny rovné.
Romana Schlesinger
