Naposledy ma potešilo, že v susednom Rakúsku schválili zákon o registrovaných partnerstvách, vďaka ktorému sa teraz moji dobrí kamaráti, príjemný gejský pár a hrdí občania Rakúska, môžu po dvadsiatich rokoch spolužitia „zosobášiť". Už menej ma teší skutočnosť, že sme opäť našou zaostalosťou bližšie k Poľsku a Ukrajine ako ku zvyšku Európy. Ale nevadí. Moji rakúski kamaráti čakali na svoje RP dvadsať rokov, tak ja môžem čakať aj päťdesiat.
Možno sa nám časom na Slovensku podarí presadiť ešte zrovnoprávňujúcejšiu formu spolužitia a to manželstvo zahrňujúce aj možnosť adopcie. To preto, aby moje kamarátky nemuseli „emigrovať" do krajín, v ktorých už majú tieto „citlivé" záležitosti ošetrené. Budete nám chýbať - nám, čo vás poznáme a držíme vám palce na vašej ceste za vysnívaným životom. A síce si to táto krajina, ktorá sa bojí farieb ako čert svätenej vody, zatiaľ neuvedomuje, ale budete chýbať aj jej.
K ďalším udalostiam, ktoré ma tento rok potešili, patrili napríklad nasledovné:
* Existencia queer sociálnej siete, ku ktorej som dennodenne pripojená, aby som videla a vedela, čo robia moji queer bratia a queer sestry.
* Všetky aktivity nášho queer a queer friendly turistického klubu vrátane jarnej víkendovky a predvianočného stretnutia pod vianočným stromčekom.
* Stretnutie sa spolu s ďalšími LGBT aktivistkami a aktivistami s holandským veľvyslancom Robom Swartbolom.
* Zúčastnenie sa pochodu hrdosti vo Viedni.
* Moja pasívna účasť na filmovom festivale Inakosti, ktorého patrónkou bola Zuzana Kronerová.
* Ďakovná reč Lady Gaga pri prijímaní svojej zaslúženej ceny na tohoročnej MTV Video Music Awards, počas ktorej svoju cenu venovala bohu a gejom. Fajn, že vie niekto oceniť pestrosť tohto sveta a využiť ju v prospech popmusic.
* Návšteva výstavy fotografií Annie Leibovitz vo viedenskom Hundertwasserhaus.
* Vzhliadnutie pekných lesbických filmov I can´t think straight a The world unseen a spoznanie aktivít lesbickej režisérky Shamim Sarif a jej partnerky a producentky Hanan Kattan, ktoré vo svojich filmoch spájajú rôzne kontroverzné témy, ako napr. ženská homosexualita v moslimskom svete.
* Platonické zaľúbenie sa do herečky a jednej z hlavných predstaviteliek vyššie uvedených filmov Lisy Ray, ktorej prajem, aby sa z choroby (vzácny druh rakoviny s názvom multiple myeloma), o ktorej štatistiky hovoria, že je nevyliečiteľná, vyliečila.
* Hana Fábry je ďalším veľkým potešením tohto roku. Veľakrát som ju mala možnosť zažiť veselú. A ak si niekto šťastie zaslúži, tak je to práve táto prvá dáma lesbického aktivizmu.
* Libuše, Libuše, ty si ma tešila a hnevala celý rok. Je pekné, že sme sa našli. Neviem si ani predstaviť, aký život by to bol, keby teba nebolo.
* Pričuchnutie k ženskému aktivizmu pri sledovaní projektu Slovensko-českého ženského fondu s názvom Superženy a akcie Aspektu s názvom Feminizmy pre začiatočníčky. Niet pre mňa krajšej energie ako tej ženskej. Opäť som si uvedomila, že lesbizmus a feminizmus sú pre mňa spojenými nádobami.
* A teší ma ešte jeden queer bláznivý projekt, ktorý na ďalší rok s Libušou tajne pripravujeme. Dúfam, že nám to vyjde a že nás to naše talianske manželstvo naďalej povedie smerom dopredu.
Last but not least ma teší aj tento blog. Aj keď sa už niektorí autori (a možno aj autorky) môžu cítiť maloverní a vyhorení, verím, že tento svoj blok premôžu a budú naďalej písať. Nielen preto, že sa za tým naším písaním skrýva vznešený cieľ a túžba po zrovnoprávnení, ale preto, že písanie je cesta, po ktorej nás baví kráčať. Mňa toto kráčanie s výnimkou niektorých ťažších životných období (a niekedy aj vtedy a i vďaka týmto obdobiam) vždy bavilo.
Prajem nám všetkým veľa spokojnosti, zdravia a mnoho aktivistických a súkromných úspechov.
Marcela Spiššáková
