Žiť v menšine je ťažké. Sama to poznám ako lesba, no neviem si predstaviť, že by nás – nehetero žien, bolo tak poriedko ako biskupov a cirkevníkov z Balážovho kmeňa. Homofóbia ma neraz zasiahla a viackrát zranila, no čo je moje utrpenie oproti tomu, čo musí prežívať pán biskup každý deň? Ako sa musí skrývať pred bezbožníkmi, vysvetľovať potratárom hodnoty nenarodených životov, ako sa mu musí dennodenne žalúdok obracať pri pohľade na zvrátených homosexuálov. A ani v noci nemá pokoja svätého – sníva sa mu o každom jednom božom prikázaní osobitne.
Pán biskup má vskutku ťažký život. Pre svoje filozofické úvahy o podstate morálky nenachádza priveľa spriaznených poslucháčov (poslucháčky radšej neoslovuje). Kedy už konečne naša spoločnosť pochopí, že každá menšina je hodná ochrany, porozumenia a lásky, vrátane minority katolíckych biskupov? Pán Baláž sa nechal počuť o morálke. Myslí si, že rozhodovanie demokratickej spoločnosti v tejto otázke je „hrozná hlúposť“ a „nepochopenie desatora“. Myslí si, že pani Radičová by mohla mať niečo spoločné s pánom Hitlerom. Sú to silné slová, veru hej, no nesúďme hneď pána biskupa, nehádžme do neho kameňom (chlieb stvrdne za tri dni, pozn. autorky), nevypisujme tony elektronického papiera na ujačané a agresívne glosy. Skúsme sa chápať. Skúsme sa milovať v našej rozmanitosti, rôznorodosti, inteligencii aj hlúposti.
Najjasnejším a najžiarivejším príkladom snahy o vzájomné pochopenie je práve pán biskup Baláž. Kto iný by mal toľko odvahy a odpustenia v čistom srdci než On – Rudolf, ktorý bol v roku 1997 prítomný na slávnostnom otvorení rodného domu Jozefa Tisa? Kto iný, než On – človek s láskou v každej bunke by sa mohol povzniesť nad nenávisť a pohŕdanie a odpustiť Jožkovi smrť tisícok slovenských Židov – mužov, žien a detí? Aj v tomto okamihu svojho života stál pán biskup Baláž neoblomne a zaryto vo svojej unikátnosti a so slzou v oku odpustil hriešnikovi nasledovnými slovami: „Tiso bol pre náš národ výnimočnou a vynikajúcou osobnosťou.“
Drahí bratia, drahé sestry, drahé spoločenstvo Teplého kostolíka, apelujem na vás z veľkohubosti svojej funkcie – buďte zhovievaví a zhovievavé, sejte lásku a porozumenie, neodsudzujte iné menšiny, ani kmeň katolíckych biskupov. Nastavte druhé líce, keď vás urážajú, nevšímajte si slová nenávisti. Aaaaau... Sústreďme sa spolu len na to pozitívne...
Ukončime túto kázeň slovami pána biskupa Baláža, ktorý v roku 2008 blahorečil v časopise Lúč nasledovne: „Všetci sme pozvaní k svätosti a nie k tomu, aby sme boli akési kresťanské polotovary.“ Slzy sa mi rinú z očú – veď práve to je ono! To je ten, ako hovoria kapitalisti, MESSAGE!!! Nebuďme POLOTOVARY...
ÁmenTma, bratia a sestry! (Mimochodom, sestry, moje číslo nájdete vo vitrínke pred kostolom.)
Romana Schlesinger
