Je ráno. Vonku je krásny slnečný deň a občan WU (meno WU bolo zvolené naschvál aby neevokovalo žiadne pohlavie, pretože to je teraz úplne irelevantné) sa zobúdza vo svojej posteli. Má niečo okolo 14 rokov a prechádza ťažkou etapou svojho života. Prišiel na vec, ktorú nemôže povedať nikomu. Svojim rodičom, kamarátom, ani len školskému psychológovi alebo psychologičke. Má strašný strach o svoj život a nevie si predstaviť svoje ďalšie fungovanie. Nemá v živote žiadne istoty, ani modely, podľa ktorých by si vedel zariadiť svoj život. WU cíti strašnú ťažobu, pretože prišiel na to, že je heterosexuál/ka. Z každej strany počúva heterofóbne, nenávistné posolstvá. WU sa nemôže obrátiť ani o pomoc a radu na svoju cirkev Queerského bratstva a sesterstva. WU sa rozhodne sám v sebe riešiť tento svoj problém a necháva si ho pre seba. Každý deň sa stretáva s vtipmi na tému heterosexuálov a občas dôjde aj k fyzickým útokom na spolužiakov, ktorí „vyzerajú“ heterosexuálne. Samozrejme sa zapája ako prvý a s poriadnym nasadeným, veď ako najlepšie odvrátiť pozornosť od svojho problému a potvrdiť iným, no najmä sebe, že on nie je taký, že nie je heterosexuál, nie je ten nemorálny odpad spoločnosti, nie je ten, ktorý chce zaviesť patriarchát a rodový poriadok.
V prípade homosexuality by išlo práve naopak o búranie patriarchátu a rodového poriadku. Mimochodom a načo nám vlastne je? Priniesol nám niečo dobré? Zbavme sa ho! Veď človek vždy posudzuje každú vec a myšlienku podľa užitočnosti. Priniesla, alebo prináša mi niečo dobré, hodnotné a pomáha mi v mojom živote? Ak nie, vyhodí túto myšlienku, odstráni ju, alebo prerobí. Prečo potom, či už patriarchát, ale hlavne rodový poriadok trpíme ďalej? Rodový poriadok podľa môjho názoru škatuľkuje ľudí a núti ich vtesnať sa do týchto škatuliek. Najťažšie je podľa mňa vtesnať sa do konceptu muža. Dokazuje to nespočetne veľakrát opakovaná fráza „buď chlap“ a všimnime si, ako si muži musia neustále dokazovať svoju mužnosť cez súbor pravidiel a činností, ktoré musia neustále robiť a najlepšie verejne, aby dostali uznanie od iných, po dokazovaní si bažiacich mužov. No nič, to som neuveriteľne odbočil, za čo sa ospravedlňujem a preto späť k téme.
Táto masochistická „hrátka“ ho stojí nemalé úsilie. Každý jeden útok, ktorý uštedrí niekomu druhému, cíti, ako keby ho dostal on sám. A v skutočnosti aj dostáva. Nech WU robí, čo chce, svoju heterosexualitu potláčať, zakopať a ani potlačiť nevie. Je to jeho prirodzenosť. Unavený, skrvavený a rozobratý vyhlasuje porážku. Otvorene si priznáva svoju heterosexualitu a víťazí vojnu sám so sebou. Prijíma samého seba dokonalého, aký je. Cíti obrovské šťastie a úľavu. Pretože konečne má rád samého seba. Konečne si nemusí dokazovať (a ani iným) svoju „normálnosť“. Je vyrovnaný sám so sebou a už nepotrebuje vyhľadávať a útočiť na druhých ľudí. (Bolo dokázané psychologickými výskumami, že keď človek nie je vyrovnaný sám so sebou a neprijal seba samého ako dokonalú bytosť a teda nemá sa rád, potrebuje vyvolávať konflikty vo svojom okolí a útočiť na druhých ľudí a ponižovať ich, aby týmto spôsobom sebe aj okoliu dokázal svoju silu a hodnotu. Ide vlastne o strach. Strach o svoju vlastnú existenciu. Strach, že niekto je lepší ako on sám. Strach, ktorý vyrovnaná osoba, vedomá si svojich kvalít a hodnôt, osoba majúca sa rada preto, aká je.) WU prešiel dlhou cestou k tomuto poznaniu. Prešiel mnohými úskaliami, aby vybojoval a vyhral vojnu so sebou samým, aby prijal samého seba a naučil sa mať samého seba rád, aby pochopil, že je dokonalou bytosťou. WU si myslí, že už je všetkému koniec. Všetkým strastiam a útrapám, všetkej negativite v jeho živote. Úbohý WU. Ani nevieš, ako sa mýliš.
Je typické zahmlené zimné ráno. WU má 18 rokov. Pomaly prichádza na to, že svet nie je taký zlý, ako si to myslel. Nachádza priateľov a nachádza blízke osoby vo svojom okolí. Stretáva sa iba s ľuďmi, ktorí ho majú radi preto, akým je človekom a nie preto, s kým má sex, alebo s kým sa rozhodne prežiť svoj život. Jeho širšie okolie ho vníma tiež neutrálne, aj keď nechápavo. No, je to v podstate všetkým jedno (a aj jemu), lebo iných do WU života nič. Jedna vec mu však chýba. Ďalšia blízka „duša“, s ktorou by mohol prežiť svoj život v láske a porozumení, niekto, koho by mal rád, niekto, ku komu by sa mohol pritúliť, posťažovať a koho by mohol „pomojkať“.
WU sa teda rozhodne, že sa pustí do hľadania si svojho duševného/nej partnera/ky“. Po prvotných neúspechoch sa WU konečne podarí nájsť si lásku svojho života. V prvých momentoch je WU šťastím absolútne bez seba. Dáva si pozor, aby týmto konaním nepoburoval okolie. Schováva sa aj s láskou po „heteráckych“ baroch, hlboko v pivniciach, ďaleko od spoločnosti. V baroch bez okien a výkladov, aby tieto bary neprovokovali, nepoburovali, nekomplikovali život väčšinovej spoločnosti. WU vedie dvojitý život. V práci, škole, doma a na verejnosti je úplne normálny človek. Len málo iných ľudí vie o druhom tajnom živote, ktorý vedie. WU je spokojný. WU si hovorí: „Veď načo budem provokovať, načo je to druhým, aby to vedeli. Nebudem ich predsa trápiť.“ WU ešte netuší, že pohroma nenechá na seba dlho čakať.
Čím ďalej, tým viac ho trápi tento dvojaký život. Trápi ho, že keď sa stretne so svojou láskou, nemôžu si dať pusu, tak ako to robí väčšina ľudí okolo neho. Jediným privítaním pre nich môže byť len tichučké ahoj a kamarátske, ba priam formálne pošúchanie si nosa (ekvivalent nášho podania ruky). Častokrát si hovorí: „Prečo nemôžem moju lásku pozdraviť menej formálnym pozdravom, tak ako to robí väčšina spoločnosti? Prečo nemôžem prejaviť svoju sexualitu rovnako otvorene, ako ju prejavuje väčšinová spoločnosť?“ A samozrejme dodáva: „Som hrdý/á na to, že som heterosexuál.“ WU sa stretáva často s reakciou na tieto otázky. Hovoria mu: „Veď my nijako neprejavujeme svoju sexualitu. Čo je to za hlúposť, že si hrdý/á na svoju heterosexualitu? To ako keby sme my boli hrdý na svoju homosexualitu. No, WU len nesúhlasne krúti hlavou a dodáva. „Prejav vašej homosexuality je dennodenný. Ani o tom neviete. Držíte sa za ruky, bozkávate sa. Dennodenne sa pozerám na to, ako sú vaše masmédiá presýtené vašou sexualitou, vašou homonormativitou. Vaše reklamy s holými chlapmi na predaj správnych mužských hodnôt ako pivo, mužné autá a vône, plné ženskej erotiky na predaj výrobkov pre ženy a podobne, plné správnych tradičných rodín pre tradičné a jediné správne rodiny, zabúdajúc pri tom na iné rodiny, ako napríklad slobodné matky a oteckov, kresťanské rodiny a áno, aj na tie heterosexuálne.“ Na margo svojej hrdosti dodáva: „Veď som hrdý/á na to, že aj napriek spoločenskému tlaku som verný/á tomu, čo cítim. Tomu, čím som. Som hrdý/á na seba ako na ľudskú bytosť, pretože samého/samú seba prijímam takého/takú, aký/á som.“
Tu sa ale WU problémy nekončia. WU je takisto ako všetci ostatní občania produktívnym občanom spoločnosti. Pracuje, platí dane rešpektuje zákony a hlavne má rovnaké povinnosti (napríklad v MHD J) ako všetci ostatní. Nemá však rovnaké práva. Nemá rovnaké spoločenské a sociálne istoty. Rovnakú akceptáciu ako menšina (aj napriek tomu, že zo strany vlády stále počúva, že ich je málo a sú len menšina a vláda sa musí zaoberať inými dôležitejšími problémami.) i keď iné menšiny na základe napríklad národnosti majú od štátu podporu a ochranu. Štát má čas zaoberať sa otázkami dvojjazyčných učebníc, no na WU sociálnu ochranu a zabezpečenie nemá nikto čas. Čo čas, ale mediálny priestor je plný otvorených heterofóbnych prejavov zo strany štátu. Najviac samozrejme WU trápi právne zabezpečenie a ošetrenie spolužitia dvoch osôb rôzneho pohlavia. Samozrejme má štát dobrú ochranu rodín a spolužitia osôb rovnakého pohlavia, no spolužitie osôb rôzneho pohlavia? Nie! To predsa nie je možné! Veď by svet zanikol! Je to nechutné!
Všetci hovoria: „WU, veď ty máš rovnaké práva ako my! Aj ty máš právo sa zobrať s osobou rovnakého pohlavia, tak aká diskriminácia?“ Čo si ale nikto neuvedomuje, je fakt, že toto nie je pre WU alternatíva. Pre WU je to, ako keby mu ponúkali manželstvo so stromom, alebo kríkom, ale nie s opačným pohlavím, s niekým koho bude ľúbiť.
Takže prosím, keď sa nabudúce rozhodnete zapojiť sa do debaty nejakým podobným argumentom, akým spoločnosť odpovedala WU, spomeňte si na neho/ňu. Alebo ešte lepšie, predstavte si na moment, že by ste VY boli v jeho/jej koži. V koži niekoho, kto má rovnaké povinnosti, no nie práva. Veď ani Vám (ak ste heterosexuál/ka) nie je alternatívou manželstvo s osobou rovnakého pohlavia. Takisto ako pre mňa nie je alternatíva manželstvo so ženou. Čiže ešte raz. Platím rovnaké dane, no nemám rovnaké práva.
Chcel by som ďalej poukázať na fakt, že sexuálna orientácia nie sú dve, alebo tri (ani tisíc) škatuľky. Je to kontinuum. Kontinuum (alebo možno os je lepšie slovo), na ktorom sa každý z nás niekde nachádza. Koľkokrát musí mať heterosexuálny človek sex s rovnakým pohlavím, aby sa z neho stal homosexuál. Raz? Dvakrát?.... O čo viac by som bol heterosexuál keby som sa vyspal so ženou? A kedy by som bol bisexuál? Preto to rád definujem ako os. Os, ktorá nemá hranice a nevraživosť medzi sebou. Počuli ste niekedy, že sa body na osi nenávidia? J Tak prečo je v ľudskej spoločnosti toľko násilia, neporozumenia, ignorácie, nezáujmu, nevraživosti a nenávisti? Človek ktorý má rád samého seba, prijal samého seba a zbavil sa strachu o svoje prežitie a strachu z nedostatku, je otvorený novým myšlienkam, je vzdelaný, rád sa vzdeláva, má vnútorný mier a integritu k sebe samému, nemá dôvod útočiť a haniť druhých ľudí. Vie spolunažívať, koexistovať, tolerovať a vážiť si inakosť a pluralitu názorov, takisto ako diverzitu, teda rôznorodosť ľudskej spoločnosti. Vďaka nej je svet krajším, farebnejším. Možno aj dúhovejším. J
Chcel by som ešte doplniť môj článok:
Bolo dokázané psychologickými výskumami, že homofóbia je spôsobená práve strachom z vlastnej homosexuality, alebo vlastným vnútorným sklonom k homosexualite.
Nechcel som skončiť pri rodovej problematike a koncepte rodu, ale bohužiaľ ako som na to prišiel počas písania, otázka sexuality a rodu je neodlúčiteľná.
Každopádne sa chcem poďakovať, ak ste tento neuveriteľne „krátky“ článok dočítali do konca a zobrali ste si z neho možno aj ponaučenie. Keď nie tak čítajte ešte raz. J
Ondrej à la Pastor bez bonusu J
