Sen lesbickej ateistky

Ja: Čo tu robím? 
On: Si tu, lebo to patrí k tvojej ceste. 
Ja: A čo tu robíš ty? Kto si?
On: Ja som tu, lebo som všade. Všetko vidím, všetko počujem, všetko viem. Som všetko.
Ja: Prečo si tu teraz so mnou? 
On: Pretože si ma volala.
Ja: Nevolala.
On: Volala!
Ja: Volala?
Odpovedal mi tichom, v ktorom sú ukryté všetky odpovede tohto sveta.

Ja: Prečo som tu uväznená?
On: Učíš sa. Si človekom. Kráčaš po ceste, sem tam sa potkneš. 
Ja: Potkla som sa?
On: Áno. Žila si život v hriechu.
Ja: Neverím v hriechy.
On: Žila si v omyle.
Ja: V omyle, ktorý sa trestá väzením?
On: V omyle, ktorý sa trestá.
Ja: Snažila som sa žiť v pravde. Nie vždy sa mi to podarilo.
On: Pravda som ja. Nenasledovala si moju pravdu.
Ja: Nasledovala som svoje pocity. Svoje srdce. 
On: To, čo cítiš, je klamstvo. Nasleduj ma.
Ja: Ale ja ťa nechcem nasledovať. Tvoja pravda sa mi nemusí páčiť. 
On: Veď ju ani nepoznáš. Zablúdila si, ovečka. Opustila si stádo.
Ja: Nechaj ma blúdiť. Nechcem byť v tvojom stáde. 
On: Je to aj tvoje stádo. Bez teba nie je kompletné. 
Ja: Ak mám byť úprimná, z nás zablúdených sa stáva celkom príjemná partia.
On: Ako chceš.
Ja: Fajn, že ma nenútiš.
Opäť sa nachvíľu medzi nami rozhostilo to povestné ticho, v ktorom sú ukryté všetky odpovede tohto sveta. Až kým znovu nezačal hovoriť.

On: Každý raz pochopí, keď uzrie svetlo.
Ja: Pokiaľ milujem, cítim svetlo.
On: Láska je svetlom. Ale nie tá tvoja. Tvoje túžby sú zlé a zvrátené. 
Ja: A tie je potrebné v sebe umŕtvovať, však? 
On: Áno. Aby som bol konkrétny, sex má byť zdieľaný medzi mužom a ženou. V manželstve.
Ja: Aha. Ale oni, teda, aby som bola konkrétna, to spoločenstvo, ktoré tak nežne nazývaš stádom, nechce, aby sa ľudia ako ja vydávali.
On: Medzi mužom a ženou!
Ja: Mám mať sex s niekým, koho nemilujem?
On: Sexuálny hriech narúša jednotu s Bohom.
Ja: Nepotrebujem byť jedno s Bohom.
On: Nerúhaj sa. Sú tu aj iné možnosti. Miluj blížneho svojho a nemaj sex.
Ja: Chýbal by mi. Chýbala by mi neha, dotyky, ľudské teplo, vzrušenie. Nechcem žiť život mníšky.
On: Vyberáš si život v hriechu.
Ja: Vyberám si v prvom rade život.
On: Vyberáš si hriech. 
Ja: Vyberám si život.
On: Nevieš, čo konáš, ovečka zblúdila.

Vstal, pokojne zasunul stoličku, na ktorej sedel, venoval mi posledný pohľad plný pochopenia a lásky a odišiel. Vedel, že už to so mnou nemá zmysel. Som stratená? 
V miestnosti sa rozhostilo povestné ticho, v ktorom sú ukryté všetky odpovede tohto sveta. Z hĺbky toho ticha doliehali ku mne slová: Byť lesbou je úžasné.

Vrátila som sa do svojej cely, v ktorej na mňa čakala krásna lesbická spoluväzenkyňa. Z nočnej mory sa začal stávať krásny sen. Naozaj, byť lesbou je úžasné!

Ráno, keď som otvorila oči, mi napadlo, že sa neoplatí veriť v niekoho, alebo v niečo, kto alebo čo neverí vo mňa. Nemám na mysli Boha. Myslím na konkrétnu inštitúciu a konkrétnych ľudí šíriacich „božie“ slovo na zemi. 

Marcela


P.S.: Ach, aké krásne bilboardy som zazrela cestou do práce. Dvaja ujovia vševedovia, pán Mikloško a Palko, sa ku mne prihovárajú slovami: „Môžete sa nám pozrieť do očí.“ Pozerám, milí páni, a je mi zle.