Pretože podľa Pastor bonus patrí k náboženskej (kresťanskej) slobode vytvárať ponižujúce a urážajúce prostredie na základe sexuálnej orientácie. Bez ohľadu na to, že kresťanská viera učí milovať i svojho nepriateľa, bez ohľadu na to, že katechizmus katolíckej cirkvi sa k otázke správania voči homosexuálom vyjadruje rovnako jasne (odsek 2358): "Nemalý počet mužov a žien má hlboko zakorenené homosexuálne sklony. Táto objektívne nezriadená náklonnosť je pre väčšinu z nich skúškou. Treba ich prijímať s úctou, súcitom a jemnocitom a vyhýbať sa akémukoľvek náznaku nespravodlivej diskriminácie voči nim. Aj tieto osoby sú povolané plniť vo svojom živote Božiu vôľu a, ak sú kresťanmi, spájať s Pánovou obetou na kríži ťažkosti, s ktorými sa môžu stretnúť v dôsledku svojho stavu."
Zrejme, pravda, tento odsek neplatí, keď si "dané osoby" vyberú svoju vlastnú cestu, zrejme už celá kresťanská "úcta, súcit a jemnocit bez náznaku nespravodlivej diskriminácie" ide k Stvoriteľovi, keď sa človek rozhodne žiť život inak, než by niekto chcel. Znamená to, že kresťanstvo je takéto? Jeho láska k nepriateľom sa týka iba kresťanov? K ostatným môžu byť kresťania hrubí, zlí a nespravodliví? Pevne dúfam, že nie, pretože nie o tomto bol príklad Toho, koho by kresťania mali nasledovať. Áno, milí kresťania, môže vám to prísť nepríjemné, ale zamyslime sa: ak by bol Ježiš teraz medzi nami, podporil alebo nepodporil by túto smernicu? Otázka dosť ťažká, koniec koncov, vždy to tak bolo, keď niekto hovorí za druhého, preto vychádzajme z exemplárov Ježišovho života:
Ktorým smerom sa niesla kritika z Ježišových úst? Obvykle to boli farizeji, saduceji a učitelia zákona. A aký bol dôvod jeho kritizovania? Veľmi prozaický - prílišné držanie sa litery Zákona a neuvažovanie nad podstatou Zákona ako takého, ba čo viac, mnohokrát i pridávanie ďalších zbytočných zákazov a príkazov. Dnes kresťania nemajú Zákon - majú Písmo, či Bibliu, či Knihu Kníh. Zmenilo sa niečo? Naučili sa kresťania uvažovať nad podstatou Biblie ako takej? Alebo sa naučili skôr citovať Levitikus, Prvý list Korinťanom a ďalšie, myslím, 3 príklady, kedy bola (skutočne bola?) homosexualita v Biblii spomínaná?
V akej spoločnosti obvykle Ježiš býval, kde sa nachádzal, kto boli jeho poslucháči? Dalo by sa to rozdeliť do 2 skupín: bežní ľudia a rodiny s deťmi bola prvá skupina. A čo druhá? Neviestky, mýtnici, skrátka ľudia, o ktorých si mnohí mysleli len to najhoršie, ľudia, ktorí boli, škaredo povedané, odpadom spoločnosti. Stalo sa niekedy, aby Ježiš svojich poslucháčov rozdelil do týchto 2 skupín? Taký prípad si nepamätám. Prečo? Išlo predsa o dosť veľký rozdiel... alebo nie? Ibaže by Ježiš medzi nimi rozdiely nerobil, iba ak by pohliadal na každého jedného osobitne a špeciálne, a predsa na každého rovnako.
Úlohou smernice je vytvoriť prostredie, kde bude každý posudzovaný osobitne, podľa toho, aký je, nie podľa toho, do akej škatuľky patrí. Čo z toho vyplýva? Každý dostane šancu, aj keď, pravda, čo s ňou urobí, je už druhá vec. Je to zlé? Z pohľadu kresťanstva isto nie, koniec koncov, nájdete v Ježišovom živote príklad diskriminačného prejavu na základe viery, zdravotného postihnutia, veku alebo orientácie?
Niektorí "kresťania" sa obávajú, že smernica bude zasahovať do slobody prejavu a náboženskej slobody. A ja s nimi úplne súhlasím, veď práve preto smernica existuje: aby postavila mantinely slobode (jednotlivca či viery), ak by išla proti slobode druhého. Je na tom niečo zlé? Za obvyklých podmienok by som povedal jasné "NIE!". Ale zrejme má Pastor bonus neodbytnú túžbu povedať v skutočnosti niečo v nasledovnom znení: "Nie ste heterosexuál? Nemáte právo na rovnaké zaobchádzanie." Ešteže Slovensko vie, že človek má svoju hodnotu. Škoda len, že to treba učiť práve niektorých kresťanov.
Tomáš alias Slniečko
