Stonewall a Litva

Takéto meno niesol newyorský podnik, s ktorým sa tiahnu spomienky na nepokoje a ktoré sme si tiež mohli pripomenúť 3. júla (v rámci akcie Bratislava spomína na Stonewall), podnik, v ktorom sa začal prvý verejný odpor proti selektívnej diskriminácii polície. Podnik, ktorý znamenal začiatok "teplého" aktivizmu, ako ho poznáme dnes. Mnohými ospevovaný, mnohými preklínaný. Skupinka z Londýna, o ktorej píšem, si teda vzala názov Stonewall, pretože verila, že je opäť čas na odpor, tentokrát nie voči hrubému násiliu polície, ale voči vedomému odtláčaniu do pozadia, špiny a kanálov. Príbeh má šťastný koniec: paragraf 28 bol zrušený v roku 2003 a organizácia Stonewall stále pracuje, tentokrát proti viac skrytému a menej legalizovanému odtláčaniu.

Prečo ale píšem o Stonewalle? Dnes večer sa mi dostala do rúk nasledujúca správa: V Litve bude slovo homosexuál tabu. Aby ste nemuseli čítať, poviem vám stručný výcuc: Parlament v Litve uzákonil (aj napriek vetu prezidenta), že slová ako homosexuál sú nevhodné pre mládež a preto je treba ich pred nimi chrániť. To znamená: ani slovo v škole, v televízii, v novinách, nikde, kde by sa k nemu mohli dostať deti a mládež. No a prvé, čo mi napadlo, je práve toto: Litva potrebuje svoj vlastný Stonewall. Alebo dokonca oba Stonewally. Potrebuje malú krčmičku, kde sa pár ľudí postaví na odpor a prestane s pocitom menejcennosti pokyvovať hlavou, keď do nich iní udierajú. A zároveň potrebuje organizovanú silu, ktorá zmetie zo stola toto zatláčanie "4 percent" do kanála, aby si náhodou detičky neumazali ručičky. Pretože to je to, čo Litva ukazuje svetu: Ste homosexuál? Ste nečistý, špinavý. Mládež, či nebodaj deti by s vami nemali prísť do kontaktu, pretože ich môžete ohroziť. Že nechcete? To vôbec nevadí, samotná vaša prítomnosť stačí, ba čo viac, stačí, aby niekto spomenul vaše meno, či vašu "úchylku", už to mládeži stačí, aby sa skazila. Pri presexovanej spoločnosti, konzumnom spôsobe života a zvyšujúcej sa rozvodovosti je skutočne pozoruhodné, že Litva má za to, že homosexuáli majú ešte AKO mládež skaziť, alebo že je mládež taká citlivá, že by jej na skazenie stačilo slovo. 

Ale určite, páni poslanci a pani poslankyne... alebo mám snáď povedať iba páni poslanci? Veď kam inam to bude smerovať? Najprv bude nevhodné slovo homosexuál, potom budú nevhodné práva bez ohľadu na rasu, no a nakoniec prídu na rad i ženy. Žeby v Litve začala sociálna evolúcia obrátene? A kde to skončí? V jaskynnom spôsobe života, pričom najväčšie práva bude mať ten s najväčším kyjakom?

Už som počul mnoho kresťanov sa sťažovať, ako im zákony a smernice proti homofóbii berú slobodu slova (napr. Kresťania budú prenasledovaní, tvrdia odporcovia potratov). Ale katolícka Litva na túto slobodu asi pozabudla, pretože treba chrániť najmenších. Pravda, ochrana pred "morálnou skazou" je dôležitejšia než ochrana pred nenávisťou, stačí predsa byť morálny, netreba byť ohľaduplný, netreba byť tolerantný, to sú len tieto novodobé výmysly. Že za tými "výmyslami" stoja reálne životy reálnych ľudí, na to sa už akosi kašle. Nech žije sloboda ochrany - ja si ale vyberiem radšej ochranu zo Stonewallu miesto tej z Litvy, pretože v tej sa cítim príliš... nežiadaný? Nepovolený? Ne-človek?

Tomáš alias Slniečko
externý prispievateľ