Rozmýšľal som nad tým, aké vlastne môžu byť tieto stanoviská, čo vlastne môžeme urobiť a zistil som, že to viem spratať asi do štyroch škatuliek. Skôr než ich vymenujem a vysvetlím pozitíva a negatíva, musím vysvetliť ešte jednu vec: Hovorím „my“, hovorím, že „musíme“ zaujať stanovisko. Niektorým z vás možno napadne, že ja nemusím, keďže som homosexuál. Omyl. Sexuálna orientácia ešte nepredpokladá, že sa s ňou človek „zmieri“, a tak sa často stáva, že heterosexuáli, ale rovnako i neheterosexuáli, sa nájdu vo všetkých týchto škatuľkách. Ale teraz už k jednotlivým typom stanovísk, či skôr súborom interakcií s neheterosexualitou.
1. Akceptácia
Daný človek si myslí, že heterosexualita nie je to jediné a jedinečné a správne a úžasné a neviem koľko ešte „pozitívnych“ prívlastkov použiť. Je mu/jej jedno, či jeho/jej kolega, či kolegyňa má doma partnerku alebo partnera, vie sa o tom bez problémov rozprávať, hádzať vtipy, ale i obraňovať a obhajovať. Nemusí nutne vedieť, čo je to drag queen, či čo sa myslí tým, keď niekto povie „lesba - traktoristka“. Dôležité je, že mu/jej to nerobí žiaden problém sa na to opýtať a bez problémov sa o tom baviť. Chápe tiež, že niekedy (napríklad pri coming oute) to môže byť drsné, preto vie prejaviť podporu. Takýto stav je ideálny, povedal by som až vysnený, od daného človeka vyžaduje veľa empatie a vzdelanie v danej oblasti - záleží aj od toho, o aký typ človeka ide (o typoch človeka možno inokedy). Na druhej strane (ak svoju akceptáciu prejavuje) sa tento človek nemusí báť, že by mal voči nemu/nej niekto bloky z hľadiska sexuality, že by sa mu/jej niekto obával coming outovať. Pre takéhoto človeka to totiž nie je problém.
2. Tolerancia
Daný človek nijak zvlášť nehetero ľudí nemusí, celá tá myšlienka mu/jej príde minimálne zvláštna. Na druhej strane dobre chápe, že sú to ľudia, nie zvieratá či mikróby, proti ktorým treba bojovať. Síce nedokáže väčšinou ktovieako o takýchto témach hovoriť, na druhej strane mu/jej ale prítomnosť takýchto ľudí nevadí, rovnako ako i „prejavovanie sa na verejnosti“, čo v preklade znamená, že nemá hysterické záchvaty, ak uvidí napríklad dvoch bozkávajúcich sa chalanov. Zahrám sa na veľkého optimistu (sám sebe sa divím) a poviem, že takýchto ľudí je na Slovensku najviac. Čo to od daného človeka vyžaduje? Povedal by som, že to vyžaduje akési váženie si človeka za to, že je to človek, bez nijakých ďalších prívlastkov. Čo to pre vás znamená, ak ste takýto typ? Vy prežijete iných ľudí aj s ich názormi a prejavmi a oni zasa prežijú vás (väčšinou). Na druhej strane ale, ak je vo vašom blízkom okolí či blízkej rodine niekto napríklad homosexuálny, pravdepodobne bude mať dosť veľký problém sa vám s touto skutočnosťou zdôveriť.
3. Vyraďovanie
Daný človek myšlienku inej ako heterosexuálnej orientácie nemusí, rovnako ako i človek tolerantný. Od človeka tolerantného sa líši v tom, že nemusí ani neheterosexuálnych ľudí, je mu nepríjemne byť v ich blízkosti a dáva to patrične najavo. Podľa neho/nej by títo ľudia mali svoje excesy buď liečiť, alebo robiť iba doma za zatvorenými dverami a neťahať do toho ostatných. Dosť často, ak sa mu/jej niekto „prizná“ s homosexualitou, s daným človekom, pokiaľ možno, zruší všetky kontakty. Ak to nejde, je jasne poznateľná zmena správania. Zvláštnosťou tejto skupiny je fakt, že nemálo z nich sa považuje za tolerantných, aj keď ja osobne nechápem prečo. Čo potrebujete, aby ste sa do takejto skupiny dostali? Prihlášky k nim nájdete (minimálne na Slovensku) tiež na každom rohu, pri nemálo výrokoch aj súčasnej vlády, či niektorých cirkevných predstaviteľov (žiaľ), ale aj pri bežných, radových, obyčajných a normálnych ľuďoch. Netreba veľa, stačí kúsok bigotnosti a pocit vlastnej nadradenosti a normálnosti. A výsledok? Pocit nadradenosti krásne hreje na duši, bohužiaľ, to bude asi jediné, čo vás bude hriať, keďže bude ťažké s vami spolupracovať, rozprávať sa, či mať bližší vzťah, rozhodne teda pre prvé dve skupiny a pre samotných nehetero ľudí. Na druhej strane je to typ interakcie, ktorý je najľahší na vykonanie a nevyžaduje od človeka veľa. Stačí sa chovať trochu menej ako človek.
4. Agresia
Rozmýšľal som, či nedám dohromady typ 3 a 4, pretože pre mňa osobne tieto typy nemajú od seba tak ďaleko, ako ostatné typy navzájom, ale vzhľadom k tomu, že som si všimol, že pre typ 3 je urážkou, ak ho porovnáme s typom 4, rozhodol som sa ich oddeliť. Asi nie je veľmi ťažké tento typ opísať, jeho hlavným rysom je potreba si kopnúť, pričom nemusí ísť nutne o fyzický kop, existujú i bolestivejšie kopy, ako napríklad stáť na cintoríne pri pohrebe s transparentom v ruke a hovoriť matke zomrelého chlapca, že jej syn už horí v pekle. Sú to skrátka tí, ktorí by radi všetkým nehetero ľuďom pomohli, pričom obvykle majú chorobnú predstavu, že všetci nehetero ľudia sú masochisti a tak je fyzický a psychický teror vlastne prejavom lásky. Čo k tomuto typu povedať? V prípade fyzického teroru bude miesto mňa hovoriť našťastie zákon, škoda, že mnohokrát tak slabo uplatňovaný. V prípade psychického teroru tiež nemám čo povedať, rovnako ako nemám čo povedať daným ľuďom, snáď len jednu vec: Hitler sa už zabil.
Samozrejme, každý človek má právo na svoj názor, na svoje správanie, na „možnosť voľby“. Samozrejme, i s následkami. A mne ostáva len dúfať, že ľudia sa začnú (či budú?) chovať ako ľudia a minimálne si budú vedieť vážiť jeden druhého, dokonca i „napriek“ nehetero.
Tomáš alias Slniečko, externý prispievateľ
