Rozmenené na drobné: Kniha prvá – Boh stvoril l-e-s-b-u:
SME: Prečo potom drvivá väčšina homosexuálov vzišla z heterosexuálnych rodín?
Marek Nikolov: Deje sa tak v disfunkčných rodinách, o príčinách sme už hovorili. V zdravej rodine homosexuál nevyrastie.
SME: To nie je pravda, poznám veľa homosexuálov, ktorí vyrástli v harmonických rodinách.
Marek Nikolov: Môžu za tým byť aj iné už spomínané faktory, napríklad sexuálne zneužitie, sklamanie v láske a podobne.
(Marek Nikolov: V zdravej rodine homosexuál nevyrastie, SME, 22.9.2008)
Romana Schlesinger: Narodila som sa v rodine heterosexuálnej matky a otca. Moji rodičia nie sú disfunkční, ani som nikdy našťastie neprežila sexuálne obťažovanie ani znásilnenie a dokonca som ani nikdy nepociťovala deficit lásky. Práve naopak – dvaja muži mi prejavovali lásku každodennými básničkami. Jeden z nich ma požiadal o ruku. Boli milí a zlatí a pekní a heterosexuálni. Dúfam, že ich to už prešlo. Lebo ja som lesba a je mi dobre. Opusťme ale fakt, že som sa tu ako lesba ocitla a poďme ďalej...
Kniha druhá – L-e-s-b-a a jej reprodukčné práva:
Pluska.sk: Bojujete za úplný zákaz interrupcií. Na tento problém sa vám podarilo upozorniť naozaj šokujúcim spôsobom. Na bilbordy a plagáty s mŕtvym zakrvaveným telíčkom plodu na dlani chirurga už začali ľudia reagovať.
Jana Tutková: Ja dúfam, že si ich všimlo celé Slovensko. Naša kampaň chce vyvolať súcit s ešte nenarodenými a nechcenými deťmi, aby im bola zaručená právna ochrana bez ohľadu na ich veľkosť, vek či zdravotný stav. Aj to postihnuté dieťa má nárok na život.
(Rozhovor: Som ešte panna, Pluska.sk, 8.9.2007)
Romana Schlesinger: Jana Tutková by mi ako žene veľmi rada zobrala moje právo voľby rozhodnúť sa slobodne o tom, či dieťa, ktoré teoreticky čakám, porodím alebo nie. Povedzme, že sa teda podvolím Jankinmu želaniu a na svet príde malé dieťa, ktorého matkou bude lesba. Predstavme si, že ma ľudia na gynekológii nezavraždia tou päťkilovou Bibliou a poďme ďalej...
Kniha tretia – L-e-s-b-a má dieťa:
SME: Príklad - lesbička si adoptuje dieťa, v tom čase žije sama. Po pár rokoch od adopcie si nájde životnú partnerku. Čo s dieťaťom?
Marek Nikolov: Potom by som jej ho vzal.
(Marek Nikolov: V zdravej rodine homosexuál nevyrastie, SME, 22.9.2008)
Romana Schlesinger: Tak a som nahraná. Pokúsila som sa akceptovať svoju lesbickú identitu, už som sa aj zmierila so svojou disfunkčnou rodinou a dokonca som aj poslúchla Janku a dieťa porodila. Teraz mi ho berú a prichádzajú s kampaňou, ktorá prirovnáva interrupcie ku genocíde a holokaustu. Urážajú moju rodinu, pamiatku mojich prastarých rodičov, ktorý zahynuli v Osvienčime, urážajú a odoberajú mi moje práva ženy a berú mi dieťa. S priateľkou a celou mojou nefunkčnou rodinou plačeme pred bránami detského domova a už aj moja židovská časť rodiny sa začína navzájom fackovať Bibliou.
Záver:
Ad absurdum, smiech cez slzy nad Nikolovom, Tutkovou a im podobným. Nikto neuráža moju rodinu, ľudia si iba ľútostivo povzdychnú nad utrpením tej časti, ktorá zahynula v koncentračných táboroch, ležím s partnerkou v teplej posteli, nikto neskúma našu sexualitu pri žiadosti o adopciu jednotlivkyne a nikto nám dieťa neberie.
Smiech cez slzy, že KDH presvedčilo z Tutkovej a Nikolova dogrcané Slovensko, že tí teplí a teplé majú viac než dosť a že viac im netreba. Ak by moja priateľka zomrela, nedajú mi v práci voľno ani na vybavenie a účasť na jej pohrebe. Vezmú mi všetko čo bolo naše, no právne jej. Ak bude práve ona biologickou matkou nášho dieťaťa, je celkom možné, že pred tým detským domovom budem stáť sama.
Všetko je v poriadku. Nikto nás zatiaľ neodváža do koncentrákov, nikto nás nenúti porodiť dieťa, nikto nám neberie možnosť spolu žiť alebo jednotlivo adoptovať dieťa. A toto sa nezmení. A už vôbec nie štekaním Nikolova a Tutkovej.
V podstate sme na tom rovnako ako Nikolov a Tutková. Len s tým rozdielom, že nás Bibliou bijú nedobrovoľne, na rozdiel od nich – im sa duševná bitka páči. Romana Schlesinger
Tutková, Nikolov a homosexuáli – bití Bibliou
Aj keď som každý druhý týždeň znepokojená výrokmi ľudí akými sú Marek Nikolov a Jana Tutková, v konečnom dôsledku si uvedomujem, že ich extrémistické hlasy, sú len úbohým štekaním a búchaním sa do hlavy päťkilovou Bibliou. Nie tou Bibliou, ktorú ako aj iné náboženské knihy, uznávam ako istý historický artefakt, plný metafor o dobre a zle (asi ako Dobšinského stereotypné a krvilačné rozprávky), ale tou Bibliou, ktorú si každý z nich vykladá populisticky po svojom. Zároveň sú títo ľudia pre našu spoločnosť veľmi potrební. Ich extrémizmus a radikalizmus poburuje nielen liberálne a súdne zmýšľajúcich ľudí, ale nepresviedča ani skupiny presvedčených. Slúžia ako pešiaci na prekŕmenie slovenskej spoločnosti dogmatickými žvástami, aby potom tí skutoční pešiaci vo vnútri KDH, presadili rovnako nezmyselné zákony, ale už v mäkšej a pre spoločnosť, ktorej sa chce zvracať pri pohľade na Tutkovej bilbordy, prijateľnejšej podobe. Brechajúci psi zvládli svoju úlohu a zaliezajú do búdy, pretože zisťujú, že aj tá najmenšia kostička, ktorú obhrýzajú, prichádza z prostredia istej Európskej Únie, ktorá im našťastie dokáže klepnúť po chvoste. Psíky zrazu zisťujú, že ich múdre papuľky majú deravé ústa a