Natiahol som sa a rezko vstal z postele, že sapozriem čo je nové na strane nášho brata. Pozriem cez okno a vidím zástup buldozérov,ktorý smeruje na našu stranu. „Pche, zase ďalší hypermarket!“ pomyslel som si.Buldozéry zastavili na hranici a spoza nich sa vyrojili príslušníci českejarmády. Domnienku o hypermarkete vystriedal strach. Rýchlo som na sebahodil veci aby som si to pozrel zblízka. Nastúpim o auta a uháňamk hranici. Liazky naložené panelmi, ktoré sa začínali týčiť na hranici,vyvolávajú vo mne otázku. „Čo sa to deje?“ pýtam sa sám seba. Odpoveď somdostal v okamihu, keď vztýčili panel s nápisom: „Dobré ráno, bratia!Dnes je 1.1.2008. Nestihli ste to!“ V hlave sa mi začalo rozjasnievať. Českývojak mi hodil takzvaný menu-box s lístkom: „Aby ste nezabudli.“ Vo vnútrisa nachádzalo vepřo-knedlo-zelo. Chcel som ísť do Čiech, tak som to skúsil nainom hraničnom priechode. Na moje udivenie už žiaden neexistoval. Liazky,buldozéry, vojaci a panely boli rýchlejšie ako ja. Pozdĺž celej hranice užboli postavené panely a na každom piatom visel ten istý nápis, ktorý somuž spomínal. Rozhodol som sa, že to skúsim cez Rakúsko. Prichádzamk hranici a tu ma čakajú ďalšie betónové bariéry. Tentoraz bolo nanich uvedené: „Nemáme voľné pracovné miesta!“ Rakúsky vojaci mi prehodiličokoládu Milka a s úškrnom na tvári postavili posledný panel.Nekončiaca línia panelov pokračovala a kopírovala celú slovensko-maďarskúhranicu. Samozrejme aj tu som obdržal darček – štipľavú paprikua nechýbalo ani písomné vysvetlenie. Nápis na paneloch hlásal: „Už stačilo!“Napadlo mi to skúsiť cez poľskú hranicu a slovensko-ukrajinskú hranicu somsi nechal ako bonbónik. Prešiel som naprieč našim krásnym, z poloviceizolovaným, Slovenskom. Zastavil som sa až pri hranici, ktorá tiež začínalapripomínať berlínsky múr. Teraz som od poľských vojakov dostal slávne krovky.Panely opäť ponúkali odpoveď vo forme oznamu: „Tržnica v Novom Targuzrušená.“- „No pekne!“ zašomral som. Vydal som sa teda k ukrajinskejhranici. Prichádzam k nej a dostávam šok. Nečakali ma žiadne panely,žiadny vojaci, ale cestári, ktorí stavali diaľnicu smerom k nám. Nad ňousa trblietal billboard lasvegaského typu s blikajúcim nápisom: „Vitajte!S nami k lepším zajtrajškom!“ V momente som strhol volanta otočil sa o 180 stupňov. Nemá význam pokračovať. Teším sa ako sidoma zohrejem vepřo-knedlo-zelo, okorením ho štipľavou paprikou a akodezert si nechám krovky a čokoládu Milka. Prichádzam domov, pozriem ešteraz cez okno, kde sa na mňa ceria panely s nápismi, otváram menu-boxa púšťam sa do jedla.
