Ako príklad uvediem situáciu, v ktorej Vás chce niekto z niečoho obviniť a nemá z čoho.Je pravda, že keď chcete psa biť palicu si nájdete, ale nie vždy saľahko hľadá. Totiž, ak na človeka máte len nejaký "zdrap" papiera a žiadenpriamy dôkaz, je to skutočne ťažké. Bez dôkazov sa predsa nedá ničdokázať. A tak sa stáva pravidlom, že sa to hodí na človeka, ktorý jenajbližšie a ten môže zrazu za všetko. Darmo Vám bude vysvetľovať, že on stým nič nemá, keď Vy ste o tom presvedčený, lebo "jedna babkapovedala". Takéto situácie sa neriešia ľahko, hlavne človeku, ktorý sobvinením prichádza. Obvinenému to môže byť jedno, veď ak je "čistý",tak sa mu nič nestane a teda nemusí sa obávať nejakých následkov. Avšak je tu problém,pretože obviňujúci sa často pokúša vyrývať do kvázi obvineného len z toho dôvodu, abyspravil niečo, čo sa už dá použiť ako dôkaz. Najväčší problém je hlavneto, že ten kvázi obvinený má z toho zbytočné stresy. Vie, že naneho nemôžu nič, ale aj tak to človeka otravuje. Riešenie takejto hrysa zdá byť priam až nekonečné. Totiž, ak takúto "konšpiráciu" rozohrátretia osoba len preto aby uškodila, alebo rozhnevala iných, je ťažkétúto hru skončiť nakoľko osoby v nej nepoznajú pravidlá. Tretia osobasa veselo usmieva, lebo má pocit, že sa na ňu nikdy nepríde, lenže omylje pravdou. Každému sa raz všetko vráti. Aj dobré, aj zlé. Človek súdiaci podľa toho, čo mu autor hry povedal, omylom obviní druhého, ktorý s tým nemá nič spoločné. Ľudia nie sú neomylný, ale sú tvory zmýšľajúce a preto by mali najprv premýšľať a potom vravieť. Všetci, ktorí sa ocitli v situácii, keď niekto voči nim rozohral takúto špinavú hru, by si mali overiť absolútnevšetky fakty a potom riešiť problémy s osobami, ktoré sú autormitakýchto hier. Ako z praxe vieme, obvinenie sa môže veľmi rýchlo presunúť z obžalovaného na žalobcu a tak sa úplne zbytočne zaťažujú súdy a ľudia. Na záver snáď len dodám výrok: "Poznávanie pravdy je zdravie ľudského ducha." (Descartes)
