O pár týždňov ma čakajú štátnice takže ako obvykle, keď sa mám učiť, robím všetko iné ... a dokonca aj celkom s radosťou.
Keďže už som všetko poprala, aj navarené bolo, aj poupratované, zo všetkých síl som rozmýšľala aká zámienka by bola ešte vhodná.... Jasné, kino je to, čo teraz najviac potrebujem. Rozptýlim sa, zabavím a čo je hlavné, knihy budú pár kilometrov vzdialené! Klikla som si na stránku na program najbližšieho kina a zistila som, že dnešný film by som snáď mohla prežiť bez psychickej ujmy a ani môj spánkový režim by nemal byť v ohrození... Začiatok je o 21.00 hod. Fajn, aspoň bude už tma a nebude mi vidieť malý fľak na mojich obľúbených nohaviciach nad ktorým som sa v mojom pracom ošiali zľutovala.
Celá parta sme sa naložili do mobilnej zachovalej starenky – bratovej Mazdy a fujazdili sme do mesta.
Už pri príjazde sa nás zmocnilo podozrenie na nejaký omyl, pred kinom žiadne auto, v kine tma a čo bolo fakt divné – pred vchodom nebol na zemi ani jeden prázdny obal od chipsov alebo od popcornu...
No, ani tam nemohlo nič byť, lebo sa nepremietalo, teda premietalo ale o 17.30! Takže sme „kapánek“ meškali – ale inak internet fakt zbožňujem...
Keď som si to tak zrátala:
Cesta stála dobrú stovku, no, nemáme to zase tak ďaleko... plus povinné zastavenie sklamaných fanúšikov filmu na pivo, to môže byť tak okolo stovky (rátala som jedno kolo, čo je síce viac ako absurdné, ale nech to berie čert) ... to máme spolu okolo dvesto korún slovenských. Náročný matematicko-logicko-dosťidiotský výpočet nám poukazuje do budúcnosti na nasledovné riešenia:
a) nepôjdem nikde a budem svoj vzácny čas tráviť samo vzdelávaním (málo pravdepodobné)
b) nájdem zoznam a zavolám priamo do kina, aby som si overila vysielací čas (znie to múdro, takže to určite tak neurobím)
c) znovu sadneme všetci do auta a budeme sa tešiť na to pivo.....
Áno, c je správne!
