Dnes idem dávať zase do novín inzerát, že hľadáme barmana. Už ani nerozmýšľam nad tým, ako by mal inzerát znieť a neudávam priamo do textu požiadavky na to, čo by mal prípadný uchádzač vedieť. Za tých pár rokov, čo prevádzkujeme Paladium sme zistili, že ak hneď napíšeme svoje požiadavky, márne čakáme na telefonát. Nezavolá nikto. Teraz náš inzerát má jednoduché znenie: „Paladium bar&restaurant prijme barmana. tel: 0907.....“
Takýto inzerát som dával asi pred tromi mesiacmi, a bolo vidieť, že ľudia majú záujem pracovať. Volali zväčša ženy, či slečny. Takmer všetky nevyučené. Väčšina však mala nejakú tú prax, dokonca aj za barovým pultom. Boli to však pulty v kasínach, ktorými je naše mesto až neuveriteľne prepchaté. Keď som sa ich telefonicky pýtal, či majú aspoň aký-taký prehľad o alkohole, odpoveď bola väčšinou v štýle: „Samozrejme, alkohol poznám“ Ak som sa spýtal na vodku, z fleku vysypali názvy: Finlandia a Absolutka. To bolo asi tak všetko. Ale aj tak hovoria, že nie je problém, že sa dokážu za pár dní všetko naučiť. A miešané nápoje? "Áno, ja som už miešala, veď stačí si prečítať recept a zamiešať... " Možno som niekoho neprávom zle ohodnotil po telefóne a prišiel som o dobrú barmanku. Ale nemal som jednoducho chuť vysvetľovať nádejnej uchádzačke, do čoho sa nalievajú bitters a ako sa správne pripravuje espresso, či z čoho sa vyrába rum.
Nie je to samozrejme ich chyba, že zavolali, a že nevedeli, v čom spočíva práca barmana v našom bare. Ako sme sa zhodli s kolegom, bežní ľudia, ktorí, či už pracujú v gastronómii, alebo nie, neprikaladajú pozícii barmana nejaký zvláštny význam. Je jedno, či je to barman v kasíne, alebo v American bare. Nalievať nápoje z fľaše, poumývať poháre a otvárať nealko, na tom nie je naozaj nič ťažké. A takto vníma prácu barmana 95% ľudí. Otázka je, prečo je tomu tak.
Je nás pár, ktorí sa svojou prácou, či už v písomnej, alebo /alebo aj súčasne/ v reálnej práci za barovým pultom snažíme dať tomuto remeslu inú váhu a pohľad, aký má bežný človek na našu profesiu, ale rozmýšľam, koho je vlastne úloha vysvetliť bežnému človekovi, ktorý sa začne, aj keď len na chvíľu zaoberať myšlienkou, kto je vlastne barman, alebo kto by to mal byť, aby to presne vedel? A aby vedela čo najširšia „masa“ ľudí navštevujúcich bary, že práca barmana je podstatne iná v pravom BARE ako v nejakom pube, či herni?
Na jednej strane si hovorím, že nie sme žiadni lekári, ktorí zachraňujú ľudské životy, tak sa nemusíme brať až tak príliš vážne a robiť zo seba neviem akých „polobohov“. Na druhej strane vidím, že veľa ľudí chodí po baroch a vyslovuje svoje názory či už na barmana, alebo na podnik bez toho, aby mal vôbec poňatia o tom, kto vlastne stojí za barovým pultom a čo jeho práca obnáša. Nevadí mi, že ľudia nevedia – nie je to ich úloha. Vadí mi, keď rozprávajú negatívne o tom, o čom nemajú ani potuchy a hádžu človeka do jedného vreca. A pritom v ich práci im vadí tiež, keď ich prácu a výkon porovnávajú s niekým iným, ktorý je evidentne horší, len ten, čo porovnáva, to nevidí...
Myslím si, že vývoj barmana ako osobnosti za barom je proces. Proces, behom ktorého sa prejavia mnohé povahové vlastnosti jedinca a počas ktorého má to chuť vzdať sa a utiecť, lebo je to naozaj namáhavá práca a začína sa od pracného nosenia prepraviek, umývania pohárov, podlahy a všeličoho možného a pokračuje únavným odšťavovaním citrusov.
Dokonca si myslím, že práca NAOZAJSTNÉHO BARMANA je jedným z mála povolaní, na ktoré má veľký vplyv aj výchova! Áno, tu sa odzrkadľuje, či človeka v detstve učili popri tom, ako si má presadzovať svoje názory aj to, kedy má pozorne počúvať, kedy prejaviť pokoru a úctu a kedy naopak má ukázať a povedať, čo si myslí. A je to jeden zo základných faktorov, ktoré rozhodujú, či bude mať bar zákazníkov, alebo nie. Lekár, ani jadrový fyzik toto pri svojej práci nepotrebuje. Aj keď sú to oveľa dôležitejšie a významnejšie povolania, ako to naše. Ale aj tak mi vadí hlavne prístup ľudí, ktorí majú záujem o túto prácu, že to sami nerozlišujú a neuvedomujú si, že v prvom rade musím byť príjemným človekom, potom príde na rad veľa učenia, ktoré nikdy nekončí a že musí prejsť veľmi dlhá doba, kým sa barman dostane do pozície, keď príde v čistej košeli o šiestej večer za bar, má všetko pripravené na svoju prácu a zdraví hostí /alebo oni jeho/ podaním ruky a príjemným úsmevom a ľudia si objednávajú drink práve u neho...
Jedným zo svetlých bodov v poslednom čase bol rozhovor Stana Vadrnu v predposlednom čísle časopisu Brejk.
Neodborná verejnosť sa konečne dočítala, že s barmanom je spojená filozofia a poslanie... Tento rozhovor ukázal, čo robí Stana tak výnimočným a odlišuje ho od ostatných. Neobyšiel ani úroveň vzdelávania budúcich barmanov...
Vzdelávanie a formovanie mladých ľudí študujúcich hotelové, alebo učňovské školy je to, čo v súčasnej dobe najviac zlyháva. Ako si vysvetliť to, že po skončení školského roku, keď školy vypustia stovky absolventov v našom kraji, nenájde sa ani jeden, ktorý by mal úprimný záujem sa učiť a pracovať na sebe? Ako to, že väčšina vyučených čašníkov a kuchárov ide v prvom rade na brigádu do Anglicka, alebo niekde inde, a zamestnávajú sa vo fastfoodoch, alebo na stavbách, len aby zarobili peniaze? Ako to, že keď dáme inzerát, nezavolá ani jeden mladý človek, ktorý skončil školu a chce pracovať? Odborné školstvo a ich spolupracovníci jednoducho nezvládajú plniť svoju úlohu. A nie je to v učebných osnovách. Je to v tom, že na školách pracujú starí učitelia, ktorí navyše nikdy, alebo ak, tak len vo veľmi dávnej minulosti pracovali v gastronomických zariadeniach, tak že nemajú dostatočnú odbornú prax a vedomosti, ktoré by mohli odovzdať žiakom. Nehovoriac o tom, že gastronómia a aj slovenský bartending prešial za pár rokov obrovský kus cesty a oni to žiaľ nestačili ani zaregistrovať. Doslova tragédiou pre naše „gastro“ školstvo je spolupráca s SKBA /pre neznalých Slovenská barmanská asociácia/, ktorá funguje na princípoch komunistických stiskoch rúk. Základným problémom je to, že žiaci si robia tieto kurzy preto, že dostanú certifikát a ten si založia spolu s vysvedčením do fólie. To, že je to len obyčajný papier bez AKEJKOĽVEK VÁHY pre prijatie do zamestnania radšej nehovoria. Tento papier vôbec nie je žiadnym vysvedčením, ani doporučením a najhoršie na tom je, že je práve ukazovateľom chabých vedomostí absolventa tohto kurzu. Uvedomte si prosím, že je to iba obyčajný, nepotrebný papier, na ktorý nikto z normálnych barchefov nie je zvedavý!
Dobre, nechajme asociáciu tam, kde je... Možno sa predsa len vytvorí nezávislá organizácia, v ktorej vedení budú naozajstný barmani a budú reálne pracovať na tom, aby povolanie Barman nabralo na váhe a bolo synonymom váženosti, rešpektu a úcty a aby bolo všetkým jasné, že za bar sa môže postaviť iba človek s patričným vzdelaním a úrovňou správania a komunikácie. A vzdelávanie mladých ľudí by malo byť prvoradou úlohou.
Len tak dosiahneme to, aby bar bol miestom stretávania, komunikácie, zábavy, oddychu a išpirácie – vlastne aby sa stal miestom príjemného pocitu.
