Mám rád, keď sa na Vás pekne oblečený barman usmeje a splní Vám Vašeprianie presne tak, ako ste chceli. A pri objednávke sa pýta namaličkosti, aby sa Vaša predstava zhodovala s jeho. Mám rád, keďohodnotí dobrý výber drinku, keď k práci pristupuje s profesionalitou as láskou a keď na ňom vidieť, že prácu vykonáva s radosťou a s chuťou.Mám rád, keď do šejkra okrem kvalitného ľadu a prvotriednych surovínpridá aj kúsok zo seba. Niečo, čo Vám nedá každý. Možno je to kúsok zjeho duše. Ťažko sa to opisuje slovami, ale je to presne to, čoodlišuje dobrého barmana od ešte lepšieho. Mám rád, keď Vás barmanrešpektuje a zároveň Vám aj nevtieravo a nenápadne chce niečo ukázať zosvojich vedomostí a znalostí a chce Vás pri tom niečo naučiť. Napríklado novej jednosladovej whisky z Japonska, ktorá mu len dnes prišla nabar a na ktorú strašne dlho čakal. Alebo že do fľaše rumu z Barbadosuvložil pred týždňom vanilkový lusk, alebo horkú čokoládu. A dá Vám znej trošičku ochutnať. Len tak, aby ste spoznali niečo nové, vedeli akoto chutí a aby ste mohli na druhý deň povedať svojim kolegom v práci,čo výnimočné, nezvyčajné a dobré ste včera v tom bare na rohuochutnali. Mám rád, keď Vás príjemne naladený barman nenútene aprirodzene zoznámi so sympatickou babou /samozrejme iba v prípade, žeste single/ náhodne sediacou za barom kúsok od Vás.
Mám rád, keď drink rovnakého mena chutí vždy rovnako a keď si bartenderpamätá, čo pijem. Či to mám rád kyslé, alebo sladké, horké, ostré.Oceňujem, keď nemám náladu, tak sa nesnaží zbytočťne vytváraťkonverzáciu. A keď prídem do baru s priateľkou, správa sa úctivo adiskrétne a nerozdáva nadbytočné úsmevy.
Skúste sa aj Vy pozrieť na barmana trochu inak a nehodnoťte ho podľatoho či ho poznáte, alebo ako rýchlo Vám podá do ruky drink.Nevyberajte si bar iba podľa toho, či je práve “in” a kto tam právechodí. Vyberte si bar podľa toho, akú má atmosféru, ako si Vás akohosťa vážia, ako kvalitne pripravujú koktejly a drinky.
NO A ČO MÁM RÁD Z OPAČNEJ STRANY BAROVÉHO PULTU?
Mám rád, keď ľudia sedia, alebo postávajú pri bare. Vážim si hostí,ktorí presne vedia čo chcú a tak to aj chcú dostať. Napríklad keď siniekto objedná obyčajný Gimlet ale zo svojho obľúbeného ginu, pol napol s limetovým džúsom, nešejkrované, iba premiešané. A keď priochutnávke jemne privrie oči, prehltne a s úsmevom povie, že presnetakýto Gimlet by určite mal rád aj detektív Phill Marlowe. Mám rád, keďsi niekto nájde na bare svoju obľúbenú whisky, ktorú prvý krát ochutnalna svojich zahraničných cestách. A vôbec mi nevadí, že pri spomínanízostane iba pri jednom poháriku a v myšlienkach strávi “celú večnosť”.Mám radosť, keď sa po čase znovu vráti nie len kôli svojej obľúbenejznačke.
Mám rád, keď mladí hostia po čase strávenom v zahraničí znovu nájdu cestu do svojho baru. A majú pocit, že sú konečne doma.
Tiež ma teší, keď sa niekto zaujíma o moju prácu. Keď sa pýta na fľaše,čo stoja v rade za mojím chrbom, alebo na to, kde som sa toto remeslonaučil. Táto práca je v prvom rade o komunikácii a o spoznávaní niečohonového. Či už nových ľudí, nových produktov alebo nových chutí.
Čaro a štýl barmana nespočíva v tom, koľko fliaš si vyhodí nad hlavu ači chytí šejker za chrbtom. Je to v niečom inom. Je to v úcte. V úcte kľuďom, čo stoja na druhej strane barového pultu, v úcte k remeslu, khistórii, úcte a vďačnosti k ľuďom, ktorí ho niečo v živote naučili…
S pozdravom Ľuboš Rácz.
