Stále sa v médiách omieľa, že deti jedia málo ovocia a zeleniny, že stúpa obezita, zvýšený tla, cholesterol, že sa málo športuje........a že ideme dole vodou so stravovaním, športovaním a o školstve škoda reči.
Ja sa teraz budem venovať tej zdravej výžive. Všetci sme postrehli , že sa v tejto oblasti už konečne niečo začalo robiť. Že sa robia farmárske trhy, farmy majú svoje webky, že majú stánky v tržniciach, že sa píšu „zdravé“ články. A deti v škole sa učia teóriu okolo zeleniny a ovocia. A zaujímavý výsledok je, že deti nechcú jesť desiate, ktoré im pripravia kuchárky. Čo to je? Chlebíky s rôznymi nátierkami, paradajka, paprika, mlieko, jablko, hruška.......Na obede nejedia šaláty a vôbec stravovacie návyky sú desné. Preferujú pizzu, colu, keksíky. A keď vidím čipsy a soletky, ktoré držia v ruke už ráno, tak ma ide poraziť.
Pardón, ja viem, že to nerobia všetci. Lenže rodiny, ktoré sa snažia o vyváženú stravu, sú v menšine. Bohužiaľ, deti, hodené do davu sa nechajú strhnúť a ovplyvniť ostatnými.
Myslím si alebo je to len moja naivná predstava, že učitelia by mohli v tomto smere pomôcť. V kolektíve a hromadne sa niektoré veci lepšie vysvetľujú, demonštrujú a chápu. Voľakedy existoval predmet varenie, kde si decká sami pripravili jedlo a sami sa mohli presvedčiť, koľko času, námahy a rozumu treba na pripravenie napr. nátierky. Aby si vedeli vážiť prácu kuchárok, mamičiek, babičiek, musí ich k tomu niekto viesť. V kolektíve a davovo sa dosahujú lepšie a rýchlejšie výsledky. Aspoň ja si to myslím a aby som si to potvrdila, vyskúšala som si jeden TEST.
Sme šachisti a chodievame na turnaje. Na jeden z nich som sa dobrovoľne prihlásila, že budem robiť občerstvenie (desiate, olovranty). Môj zámer bol jasný. Budem ponúkať to, čo akože deti nejedia alebo to, čo nie je atraktívne. Len s tým rozdielom, že všetko bude nakrájané, naservírované, presne do ruky a do pusy. Na pitie bude voda s vodovodu, ochutená šťavou z citróna alebo pomaranča s trochou hroznového cukru. Takže.
Doobeda som deťom podávala ovocné misy. Umyté, nakrájané jablká, hrušky, banány, hrozno, broskyne. Prevládali jablká, to zvyšné ovocie dekorovalo misy. Niektoré misy boli dokonca len jablkové. Ešte podotknem, že šupy som nechávala.
Abyže som nebola úplne trápna, priniesla som deťom aj cereálie – guľôčky, vanúšiky, štvorčeky. Aby si chrumkali s ovocím.
Poobede som podávala grahamové jednohubky s nátierkami, ozdobené zeleninou – paprika, mrkva, reďkovka, paradajka. Zeleninu som nakrájala na maličké kocky, slížiky, krúžky, mesiačiky. Pomáhali mi dievčatá, ktoré si krátili čas v prestávkach medzi partiami. „Varenie“ ich bavilo a jednotlivé porcie veľmi husto zdobili zeleninou. Až som sa zľakla, že to už šachisti nezjedia. Úplne zbytočne, pretože sa zjedlo úplne všetko a žiadne vyberanie zeleniny som nespozorovala. Ovocie sa míňalo bleskovo. Ani sme nestíhali dokladať.
Celý výsledok môjho testu bol. Ovocie šlo výborne. Veľmi prekvapená som bola jablkami. Myslela som, že košíky jabĺk zo záhrady si vezmem domov naspäť, ale nakoniec ich bolo ešte aj málo. Z jednohubiek sa najrýchlejšie zjedli zdobené s paradajkami. Nátierky – syrová, tuniaková, vajíčková boli bez reklamácií. Len na poznamenanie, bežne deti hovoria na nátierky FUJ. Najpomalšie sa míňali cereálie a pitie. Pitie na začiatku neulahodilo, ale po 3 dňoch podávania netmavého a neprifarbovaného moku bez konzervantov, zachutilo aj to.
Naše kuchárky v škole mi hovorili, že mali v kolektíve jednu pani učiteľku, ktorá si dala tú námahu a deťom vysvetľovala, aký význam má stravovať sa zdravo a pestro. Že treba jest mäso, zemiaky, šaláty a polievky. A prečo, prečo, prečo.Rozprávala sa s deťmi nielen o bielkovinách, vitamínoch, cukroch, tukoch, ale aj o tom, koľko času trvá, koľko peňazí stojí príprava jedla. Nehovorila s deťmi všeobecne, ale v príkladoch. Nerozprávala a nepoučovala len ona, ale pýtala sa a diskutovala s deťmi. Mala najlepšie výsledky v jedálni. A pani kuchárky dodali. ….keď odišla do dôchodku.....takú učiteľku sme tu už potom nemali.
A viete ,ako motivujú naše vychovávateľky u nás v škole? Jedna pečiatka za zjedenú polievku, druhá pečiatka za zjedené druhé jedlo , tretia pečiatka za sedenie ticho, štvrtá pečiatka za neotáčanie sa a piata pečiatka za vzorný príchod/ odchod z jedálne. A moja dcéra, keď donesie menej pečiatok, viem, že sa nedotkla jedla. Niežeby som ju doma neučila jesť, ale niektoré jedlá doma nerobíme a bolo by třeba na mieste pomôcť. Darmo jej ja doma vysvetľujem, že bude potom hladná, že treba ochutnať.
Nehádžem všetko na druhých, na pedagógov. Aj rodičia musia spolupracovať. Ale, ak sa bude učiť len teória naspamäť bez poznania veci, ak sa nebude analyzovať, prečo deti odnášajú mäso, nejedia prívarky, kapustové jedlá, jablko hodia do tašky a tým je vec vybavená, ak motiváciou do jedla je suchá pečiatka na papieri, potom nevidím svetlú budúcnosť.
Mám nového kolegu, ktorý deň začína klobásou, jaternicou alebo hutnou kapustnicou a k tomu mastný vajíčkový chleba. Pohyb je minimálny. Len pri práci s počítačom a možno sedem krokov k autu.
Nepredstavujem si ho o pár rokov neskôr.......
