Aktuálny prípad rozbitej šatne hokejovými dorastencami Slovana v Trenčíne je totiž len dôsledok spôsobu vedenia mládežníckeho hokeja predpokladám nielen na Slovane. Všetko pre výsledok a všetko pre úspech je bohužiaľ hlavný slogan väčšiny mládežníckych trénerov, aktuálne však predovšetkým nedávnych bývalých hokejistov, z ktorých sa mnohí ani netaja tým, že nevedia a nikdy sa nenaučia prehrávať .
Bohužiaľ títo tréneri /a aj funkcionári/ si neuvedomujú, že hrať hokej a trénovať deti je niečo celkom odlišné. Trénovať deti znamená nielen ich naučiť hrať hokej, ale predovšetkým ovplyvňovať ich celkovú osobnosť a rovnako aj ich zdravie....
Pokiaľ bude tendencia v slovenskom hokeji, ale aj v hociktorom inom športe postavená pri detskom športe len na úspechoch a výsledkoch, pokiaľ nebude tréner skutočným koučom a nebude aktívne komunikovať pravidelne po línii hráč-rodičia-škola-športový lekár tak dovtedy bohužiaľ to bude v našom športe napäté a budú trenice medzi všetkými, ktorí budú silou mocou chcieť prebiť toho druhého v záujme svojho úspechu. Trpieť budú však hlavne deti či už s poškodeným zdravím alebo v dospelosti problémovým uplatnením sa v inej práci alebo niektorí z frustrácie zo systému, v ktorom ako deti pôsobili...
Nikto neberie bývalým športovcom v tomto prípade hokejistom ich športové výkony a zásluhy na reprezentácii štátu či regiónu a ich hokejové schopnosti, ktoré sú naozaj obdivuhodné. Ale toto nemôže byť hlavným predpokladom na pozíciu hlavných trénerov mládeže. Bývalý hráč hneď po skončení kariéry ako asistent pre korčuľovanie, techniku či taktiku na ľade pre deti jasné to je fajn a aj veľmi prínosné, ale nie ako hlavný kouč. Ak chce byť takýto hráč hneď hlavný tréner tak ešte prípadne u dospelých, ale určite nie pri deťoch.
Na hlavného trénera pri deťoch by mali byť potrebné iné predpoklady - predovšetkým o znalostiach práce s deťmi rôzneho veku, o vplyve fyzických cvičení na ich zdravie, o životospráve, prípadne o schopnosti sa obklopiť profesionálnymi ľuďmi z týchto oblasti a následnom menežovaní ich zapájania do procesu športovej výchovy detí a mládeže.
Všetky rozhodnutia ako ďalej v mládežníckom hokeji a športe vôbec však závisia od toho či kompetentní uprednostnia úspech za každú cenu alebo si vyberú ako prioritu radosť z hry a samotnú osobnosť každého dieťaťa – športovca.
Kluby a tréneri tu musia byť totiž pre deti, nie deti pre kluby a trénerov...
