Dobrý hráč

Na základnej som mal kamaráta. Vždy mi s nadšením rozprával o peniazoch. O tom, ako si založil účet v banke a banka mu naň dala vstupných 200 Sk, aký bude mať úrok, koľko ušetril a ako nikdy nič neminul. A ako ich získal? Jednoducho poroztĺkal misu orechov, čo rodičia doniesli zo záhrady (alebo odkiaľ vlastne) a mal to za tristo. S niečím pomohol a zakaždým zinkasoval aspoň stovku. Rodičia ho zrejme učili trhovému mechanizmu alebo čo. Každopádne, k peniazom mal mimoriadne kladný vzťah, nepohrdol ani päťdesiathaliernikom a keď ich ostatní išli na jarmok míňať (a strácať), on ich išiel po nich zbierať z chodníka.

V deviatom ročníku objavil, že ľudia na internete bohatnú z reklám Google. Samozrejme, že chcel to isté. Čo potreboval? Hosting, stránku a ľudí na nej. O tvorbe webu v podstate nič nevedel, ale to už dnes nie je nijaký problém. Využil šablónu, hosting zdarma a získal návštevnosť 500 denne. Ako? Dal ľuďom to, čo sa im páči a čo ich zaujíma tak, aby si zároveň nezničil klávesnicu spisovaním nejakých múdrych myšlienok. Jednoducho sa pridal k množine stránok s flashovými hrami. A ľudia chodili a klikali...

Asi však nie dostatočne a tak, keďže nemohol klikať sám, využil tzv. "výmenu klikov". To znamená asi toľko, že sa denne cez mail skontaktuje s dvadsiatkou náhodných ľudí (on "používal" nejakých Čechov) a navrhne im celkom logický obchod, t.j. ty klikneš mne, ja tebe a obaja budeme spokojní a čo je hlavné, ziskoví. Takto v priebehu niekoľkých mesiacov získal vyše 200 dolárov. Nič nové nevytvoril, o tvorbu webu sa nezaujímal, no mal návštevnosť, mal peniaze a bol so sebou evidentne spokojný. S nadšením mi to vysvetľoval, kreslil si grafy príjmov a celkom nechápavo sa ma pýtal, prečo to nerobím aj ja (na mojej skromnej stránke o druhej svetovej som rád, ak mám 20 návštev denne, zato môžem hrdo vyhlásiť, že som všetko vyčítal z kníh a spracoval, nič nekopírujem (a na moje hrdé vyhlásenia sa mi môže každý vykašľať)). Nepáčilo sa mi, ako si kamarát zarába, nepáčilo sa mi, ako sa mu táto "práca" páči, ale bol som ticho, počúval som a prikyvoval. Veď čo by som mu povedal? Niečo o morálke? Že peniaze nie sú všetko? Ja - (vtedy) pätnásťročný pubertiak? Nie... Žijeme dnes a úspech má ten, kto bez okolkov akceptuje pravidlá a naučí sa hrať najlepšie.