Nedávnoprejavil kamarát záujem o jednu moju knihu (učebnicaprogramovania) a tak som mu ju požičal. Na druhý deň som saho spýtal, či sa mu to pozdáva. Odpovedal mi, že tomunerozumie. Na logickú otázku „prečo" odpovedal:„Veď je to v češtine..." „A čo máš s češtinou?,"spýtal som sa... Zopakoval, že on nechce čítať knihuv češtine, lebo on češtine nerozumie. Otázku, či taktoodmieta aj český dabing, som si odpustil.
Keďnám na literatúre profesorka raz tak diktovala poznámky(čo iné), vyskytla sa veta asi takáto: „Postavy,ktoré vzdorujú spoločnosti, hynú". Po slove„hynú" nasledovala menšia vlna nepochopenia, následkomčoho sa profesorka ospravedlnila za ten básnický výraza nahradila ho prostým „zomierajú".
Čobude o sto rokov? Nejaké to jaskynné „ugra ugra haghag"? Alebo chceme komunikovať v0100000101010011010000110100100101001001?