Keďsom bol asi tak druhák / tretiak na základnej, chodil som do školskej družiny.No a tam mali lego. No a my sme sa s tým legom hrali. Keďže všaknaše staviteľské schopnosti neboli na najvyššej úrovni, hru sme si trochu„vylepšili“. Súčasťou balenia bolo niekoľko umelohmotných koliesok. Ich presneoficiálne určenie sme nezistili, my sme si ich začali len tak kotúľať podlážke. Najprv sme si koliesko kotúľali „len tak“, potom „tak všelijak“,následne sme zabezpečili aby koliesko cestou trochu podskakovalo, potomkoliesko skákalo a napokon lietalo. Najprv len na krátke vzdialenosti,potom na dlhšie, zvyšovali sme rýchlosť, naučili sme sa ho pekne zatočiť... Mnesa pred niekoľkými mesiacmi prerezali hryzáky. No a ako už je tos mojím šťastím, bol som v nesprávnom čase na nesprávnom mieste.Rotujúce umelohmotné koliesko letelo cez celú miestnosť na mňa. A ja somsa nevedomky uškrnul v tej najnevhodnejšej chvíli....
Z úst mi vytekala svetlá krv. A potom vypadlo niečobiele. A ďalšie. A ešte. Dokopy som napočítal 4 úlomky môjho ľavéhohorného ex - zubu. Zub sa však ešte stále (aj keď v okresanej podobe)pevne držal na svojom stanovisku a koreň sa zdal byť neporušený. Zo školyzatelefonovali rodičom, že som si niečo nalomil, zlomil, dokonca odlomil. Tí,pochopiteľne najprv rátali so zlomeninami končatín a tak sa vcelkupotešili, keď zistili, že som si zlomil „len“ zub. A čo sme so spolužiakmirobili, kým po mňa pritrielila moja záchranná škodovka? Hrali sme sas kolieskami. Charakter našej hry sa však vrátil k nudnejvýchodiskovej verzii „gúľalo sa, gúľalo...“.
To bolo asi jediný krát v mojom doterajšom živote, keďsom nemusel stráviť hodinyv čakárni a bol som hneď prizvaný na zákrok. To som ale ešte netušil,že jedinou výhodou bude, že budem namiesto dvoch hodín sedenia dve hodiny ležaťs otvorenými ústami. Ale bolo to fajn, aspoň sa niečo dialo. Zubárkanajprv vybrala vhodný odtieň žltej hmoty, aby protéza pekne splývalas okolím. Potom z toho v niekoľkých krokoch vytvorila umeleckédielo, ktoré bolo po stuhnutí v niektorých ohľadoch dokonca lepšie akooriginál. Tak napríklad môj umelý zub má miniatúrne vrúbkovanie a takdokáže pri cielenom pohybe sánkou fungovať ako pílka. Zaujímavá situácianastala po mojom ďalšom raste. Umelý zub vďaka živému koreňu rástol do výšky,no zatiaľ čo koreň rástol aj do šírky, umelá časť sa nerozširovala a takmám dnes dvojstupňový zub so schodíkom (to som teda indivíduum, že?).
Paradoxom je, že moju užitočnú protézu si umývam zo všetkýchzubov najviac. Keby sa mi totiž pokazila spomínaná živá časť, museli by mizrejme celé umelecké dielo vytrhnúť a novú protézu upevniť až niekde nakosť... Len aby sa nepokazil; tentonie...!
