- Čau!
- No nazdar...
- Kam sa trepeš?
- Ach, och, jaj, voľky - nevoľky do knižnice.
- Do knižnice?? Čo si sa... ...načo?
- Hľadať Detvana... /povinné čítanie/
- Detvana? Ale veď to ja mám doma. Bol posledný.
- A...aha. Takže v knižnici asi nebude.
- No to teda asi nie...
- Ty to dokedy chceš prečítať?
- Dovtedy dokedy to máme prečítať. Ani o deň skôr!
- A...a ja to mám akože kedy čítať?
- No to ti ja nepoviem...
- Vieš ty čo? Odo dnes mi budeš každú prestávku rozprávať, čo si čítal. Fajn?
- No to iste!
- Ech...dobre...pokoj. Ja ti teda každý večer zavolám a popýtam sa.
- Neprichádza do úvahy.
- No...tak teda... Vždy, keď otvoríš knihu, zapneš počítač a ako to budeš čítať, budeš to zároveň aj písať do e-mailu. Ak ovládaš strojopis - žiadny problém.
- A ak neovládam?
- ...tak problém...
/ticho/
Už to mám! Ten Detvan - to máš požičané, však?
- Áno...
- Takže to nie je tvoja kniha, že?
- Áno...?
- Takže ty každý večer vytrhneš, čo si prečítal a donesieš to do školy, t.j. mne. Ja to budem doma priebežne čítať a zliepať a takto sa postupne celý Detvan premiestni ku mne. Platí?
- Ja neviem...
- Predstav si ten pôžitok - môžeš trhať knihu a povedať, že je to na dobrú vec.
- Platí! Hneď to aj začnem čítať, to trhanie ma motivuje!
- Vlastne to takto môžme robiť vždy a potrhať aj Mor ho!, Marínu...
- Krása!
- Ale nabudúce trhám ja!
- Tak dobre...
Asi sa divíte, prečo som to napísal až teraz. Ono to už bolo napísané dávno, len som stratil login... No a odvtedy som to pravidelne skúšal, až sa podarilo...
